Drahoslav Mika

O pol hodiny neskôr
 
Plytká noc. Všetko spí, všetko sní, len Praotec Čech na hore Říp… (…Aha,… to je zo sna…)….

Mišo Ilčík leží vedľa Nikolu Šuhaja, občas sa zamrví jeden, občas druhý …

MIŠO  ILČÍK:            Koľa, spíš?

NIKOLA  ŠUHAJ:     Nespím. A ty?

MIŠO  ILČÍK:            Voľajako nemôžem zaspať. Asi som s na noc prejedol. 

NIKOLA  ŠUHAJ:      A mne sa zase cnie po rodnom kraji … Aj zde leží zem tá před

                                   okem mým slzy ronící, někdy kolébka, nyní národu mého 

                                   rakev…  To ma husiti naučili… Keď Po(d)niky rabovali… 

MIŠO  ILČÍK:            Pekné. To by sa hodilo aj na Hviezdoslavov Kubín.  

                                   A rodinu… máš? 

NIKOLA  ŠUHAJ:     Už iba ujca – Bohdana z Chmeľnice. Tiež lúpi v chotároch po 

                                   okolí. Ibaže starne. Nuž ma zaúča ako svojho tovariša.  

MIŠO  ILČÍK:            A to nenašli nikoho schopnejšieho?

NIKOLA  ŠUHAJ:     Nenašli. A tých, čo našli, sme… vieš, biele somáre… 

MIŠO  ILČÍK:            Viem… biela vrana bielej vrane…Až kým si nezostal jediným 

                                   kandidátom na lúpežníka.  

NIKOLA ŠUHAJ:      Tak nejako… Prirodzený výber.

MIŠO  ILČÍK:            A ináč – čo nového? Cár už vydal konečne ten manifest?

NIKOLA  ŠUHAJ:     S manifestmi ani čo by sa vrece pšenice roztrhlo. Knieža Igor 

                                   emigroval do Poloveckého chánstva a rozširuje medzi tými 

                                   neznabohmi Manifest komunistickej strany. Dobre robí, 

                                   Polovcov treba rozložiť nenapadne, pomaly – vnútra. Potom 

                                   ich prejdú Polovecké tance. Oj, veru prejdú – jak psa autobus.

                                   A prečo si my, zbojníci, už konečne nezaložíme Zbojnícku 

                                   internacionálu? I zjazdy by sme mali…  

MIŠO  ILČÍK.            A čo by sme z toho mali? Spolky – diablove volky. 

NIKOLA  ŠUHAJ:     Mohli by sme sa, napríklad, spoločnými silami opíjať. My vám 

                                  gorilku, vy nám slivku. My vám litrík, vy nám päť.

MIŠO  ILČÍK:           No hej, veď vás je viacej…

NIKOLA  ŠUHAJ:    Pánov by sme dráždiť mohli. Ja by som sa kľudne ujal 

                                  maršalského žezla. 

MIŠO  ILČIK:           Presne tak som si to predstavoval. … Už len to by chýbalo!

                                  Uhor zo svojho pije, i zbíja na svojom. Cudzie nežiadze. 

                                  Teda – Hornouhor. My máme svojho Ďurka Jánošíka. On dostal

                                  od ľudu mandát na zbíjanie v posledných voľbách 

                                  …slobodných… a skôr verí ako neverí mu 22,3 promile 

                                  neopýtaných zbojníkov. Aj v kolektíve drábov je 

                                  obľúbený…Nebyť jeho, už dávno by boli v záujme šetrenia 

                                  Hornouhorský drábsky zbor rozpustili. To on im dáva prácu.

                                  A my s ním. Nič nám nechýba. 

NIKOLA  ŠUHAJ:    Ani banány? 

MIŠO  ILČÍK:           Politiku sem nezaťahuj. Ja kvôli banánom revolúciu robiť 

                                  nemienim. Ak niekomu chýbajú, nech si ide do Černošska 

                                  natrhať. A vôbec – banány budú, len čo sa začneme mať lepšie.

                                  Len so zemiakmi to bude slabšie. Zo všetkých pálenô páliť 

                                  budú. Preto nebudú. A pomaranče si nechajte!

NIKOLA  ŠUHAJ:    Vám, Hornouhrom, je hej. Vy ste vždy vedeli, čo chcete a do 

                                  čoho idete. (Zívne zo dva – tri razy)

FLOKI:                      (Rozmýšľa, prečo je Sírius Psia hviezda) 

D r a g o  

( P o k r a č o v a n i e )
 

…………………………………
hudobná príloha – obľúbené piesne N. Šuhaja