Drahoslav Mika

O hodinu neskôr
 
Chlapi sú akísi nervózni. V ovzduší cítiť vysoké napätie, takých 360 – 475 voltov striedavo jednosmerného prúdu vody z hasičskej striekačky. Počuť približujúci sa dupot kopýt.

ATTILA:                      Hrmí. Asi bude búrka.

IŠTVÁN:                      Búrka bola včera, tak načo by sa vracala? 

ATTILA:                      Tak nebude. Dačo som povedať musel, aby reč nestála.   

IŠTVÁN:                      Iba ak tak.  Hlavné, aby stálo niečo iné… veď vieš čo?

ATTILA:                       Viem. V krčme pivo štvrť šestáčika. 

NIKOLA  ŠUHAJ:        (Nôti) Ty postóóóójpostóóójpostóóój, krasavica moja, daj 

                                     mne nagľadeťsja, radosť, na tebjáááááááá…

FERI  OŠTINOHA:     Žeby to boli bizóny? Teraz, o takomto nečase? 

RUDI  OŠTINOHA:    Povedz rovno, že mamuty…

MIŠO  ILČÍK:              Modlime sa, aby to neboli tanky. 

JANO  KRAVINEC:    Tanky? Čo sme – na Oremláze? Ti šije?

MIŠO  ILČÍK:              Mal som na mysli cisterny… s pivom… 

ZBOJNÍCI:                  (Uťahujú si opasky, berú do rúk valašky a pripravujú sa na to 

                                     najhoršie.)

                                     (Počuť klepnutie)

MIŠO  ILČÍK:              Čo to bolo?

MĽANDRIAK:              Nič. Len mi spadlo srdce do gatí. 

                                     stalo, ale ruky sa mi trasú a písací stroj nemáme. 

FLOKI:                         Vŕŕŕŕŕ – hav, hav, vŕŕŕŕŕŕ´- hav, hav, hav!

MIŠO  ILČÍK:               Ticho, Floki, ešte nás vyzradíš. 

UHORČÍK:                   (Uťahuje si z Flokiho. Šepká.) Floki, a či ty vieš, ako  breše 

                                      teplý pes? 

FLOKI:                          (Usmeje sa.)  Havuški – havuški – hav!

Z lesnej prtičky sa na poľanu vyhrnie jazda:  stádo drábov, pandúrov, dragúňov, hajdúchov,  ak sú poruke, môžu byť aj Vikingovia (Varjagovia) s rohatými prilbami, aj štyria janičiari, ktorí vedú na povraze starú ženu. A tiež jedna neidentifikovateľná osoba, z pohľadu na ktorú súdnemu čitateľovi – pozerateľovi hneď dôjde, že je to zradca, ktorý ich sem doviedol.  

ICH  VELITEĽ:           Pŕŕŕŕŕ´! (Zastavuje koňa).

Kôň sa zastaví a spomínaná  čeliadka vytvorí polkruh, ani čoby to boli siedmi statoční  bratranci Kalverovci.  Niektorí zo zbojníkov, teda našich, sa ocitnú v obkľúčení ako Nemci pod Stalingradom. 

ICH  VELITEĽ:            Pochválen…

ZBOJNÍCI:                  Naveky…

ICH  VELITEĽ:            Povedzte, kde je Jánošík?

MIŠO  ILČÍK:               Nepoviem.

ICH  VELITEĽ:            Nejaký odkaz pre nás nezanechal?

MIŠO  ILČÍK:               Nie. Iba toľko, že sa bude zdržiavať na neznámom mieste.   

TUROŇ-ZBOJNÍK:      A ani to nepovedal, kedy sa vráti. Ak sa vráti… Čo, ak 

                                      emigruje niekam do Teroristicka? Oni k nám – my k ním. 

                                      Výmenné pobyty… To teraz beží…

GAJDOŠÍK:                 Zlápať ste ho prišli? 

ICH  VELITEĽ:            Kdeže! také niečo by sme si nikdy nedovolili. Len sme sa s 

                                     ním chceli porozprávať, pošprechať, ako dnes inteligencia 

                                     hovorí. Sťažnosti na neho sa hromadia. Požičiava a nevracia. 

                                     Ak to takto pôjde ďalej, tak to ďalej nepôjde.  A… aj vy nemáte

                                     práve najčistejšie ruky…

ZBOJNÍCI:                  (Obzerajú si svoje dlane)

FERI  OŠTINOHA:     Vody niet… Sprivatizovali…

MIŠO  ILČÍK:               O čo tu vlastne ide?

ICH  VELITEĽ:            Oj, o veľa… Veľa vecí zanedbávate. Na zákony kašlete…

MĽANDRIAK:              Tak pozor na jazyk, hej…! Tu nikto nekašle, tu je vzduch 

                                      zdravý ako ryba v kontaminovanej vode.  Ak tu niekto niekedy

                                      zakašle, tak len preto, že mu vlastná slina zabehla, keď videl,

                                      ako iní pijú…

ICH  HOVORCA:         (Aby si ich veliteľ odpočinul) Nič v zlom, zlomte väz, len si 

                                      krky nedolámte, ale nečinnosťou priam smrdíte, Župné 

                                      tlačové orgány kvôli vám skrachovali, nemajú o čom písať.

MIŠO  ILČÍK:               Viem. Oni by od nás chceli vypaľovanie kaštieľov a zbíjanie 

                                      na celý seriál. Ale tu nie je grécka (alebo latinská??) Amerika, 

                                      tu všetko čosi stojí, sponzori ani čo by sa v saune vyparili

MĽANDRIAK:              Ja robím, čo môžem… Onehda som suchú trávu vypaľoval,

                                      skoro sa krčma od ohňa chytila. Nebyť skysnutého piva, ani 

                                      to neuhasia. Chlapi z valalu vám ma hnali…ledva som živý 

                                      ufujazdil. Aj pokutu mi naparili, že sa to vraj nesmie, ale 

                                      keďže zbojník peniaze nikdy nemá a nik mu nepožičia, 

                                      odrobiť som si štróf musel. 

SUROVEC:                  Ty a odrobiť? Kde? O tom nič neviem.

MĽANDRIAK:               (Hanblivo, ba priam ostýchavo.)  U hasičov… 

SUROVEC:                  A hasil si?

MĽANDRIAK:              Hasil… Smäd… 

UHORČÍK:                   Aj ja vypaľujem. Včera som vypálil po papuli krčmárovi 

                                     Áronovi, keď mi nedočapoval.  A ešte aj zaplatiť si pýtal a ani

                                     výdavok mi nedal. Pýtam sa tu prítomných – odkedyže to v 

                                     Hornom Uhorsku zbojníci za nápoje platia. Jakživ sa to z 

                                     našich daní, z kráľovskej či palatínskej demokratickej kasy 

                                     odratávalo. Načo sme vymysleli rováše? Dedinčania pijú na

                                     sekeru, zbojníci na valašku. Preto sme s valachmi ako jedna 

                                     rodina. Keď treba, ovečku nám dajú. Aj to sa odpíše – akože 

                                     vlk zožral. I baran je sýty i vlk celý (zamyslí sa) alebo naopak?

JERGUŠ  CHLAPIN:  Ja tiež vypaľujem… Zobák…

ICH  HOVORCA:         Na očkovanie nechodíte, palatínska poisťovňa nemá komu a 

                                      čo preplácať. Priam sa topí v peniazoch.  Aby sa ich zbavila, 

                                      uvažuje o plošnom  povinnom protialkoholickom liečení pre 

                                      všetkých Hornouhrov a pre zbojníkov zvlášť. 

ZBOJNÍCI:                   Tak ja sa radšej dám zaočkovať. Ja tiež. Ja aj dva razy, na 

                                      preočkovanie pôjdem. 

UHORČÍK:                    A to ihlou alebo sirupček dajú? Nebojím sa, len chcem 

                                      vedieť, či si mám malú lyžičku zobrať.  

ICH  HOVORCA:         Tak preto. Rybacia chrípka vypukla v Mesečuset. 

JERGUŠ  CHLAPIN:   Veď tam ryby nie sú…

ICH  VELITEĽ:              U ž   n i e   s ú . . .  Gróf Révay už objednali štyri fúry 

                                        cholerového či akého vápna… 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Proti cholere by ľudí očkovať nemali. 

ICH  VELITEĽ:               Prečo?

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Či nepoznáte Uhráč?! (Vysvetlivka – autor má na mysli 

                                        hornouhorskú Slováč, nie uhorskú salámu!) Choleru 

                                        zneužije na politické ciele vrátane vypuknutia roľníckeho 

                                        cholerového povstania. A to bude pre nás, zbojníkov, voda 

                                        na veterný mlyn. Intenzita zbíjania a podpáľovania  vzrastie.

 IŠTVÁN:                        Ja budem spaľovať mŕtvoly. Vraj to dobre vynáša.

ATTILA:                          Spaľovať mŕtve voly? To už nemáme kafilériu?

KUBO  BLCHA:              Máme, ale káva škodí zdraviu mŕtvych volov. Americkí 

                                        vedci to dokázali.

JERGUŠ  CHLAPIN:     Pre Hornú Uhráč nič nemusia dokazovať, tá uverí každej  

                                        volovine. 

ATTILA:                          Aj tej, o mŕtvych voloch… 

FERI  OŠTINOHA:        Náčim Vyrozumieť Joža Nižňanského, možno nás opíše v 

                                        dajakej brožúrke… 

MAŤO  KLIEŠŤ:             Faktická pripomienka.   Urobme si prestávku. Na jednu 

                                        cigaretu.

JERRGUŠ  CHLAPIN: Ja nefajčím. Navrhujem – na jednu žuvačku. 

ICH  VELITEĽ:              To je nápad – za všetky drobné! A vyžuvané žuvačky 

                                        nevypľúvajte do trávy. Využijeme ich ako druhotnú surovinu, 

                                        ako obnoviteľný zdroj hlúposti…  

GAJDOŠÍK:                   A to zas ako?

ICH  VELITEĽ:              My tie vyžuvané žuvačky rozhádžeme vo vároši po 

                                       chodníku,  po trotoári… To vám je nádhera!

SUROVEC:                   A cez prestávku by sme mohli aj po pive vypiť. 

MIŠO  ILČÍK:                Vyhlasujem desaťminútovú prestávku. O pol hodiny tu, na

                                       tomto mieste, zraz! 

D r a g o  

( P o k r a č o v a n i e ) 

………………………..
príloha: obľúbená pieseň N. Šuhaja
 
 
Иосиф Кобзон – Вдоль по улице метелица метёт
http://www.youtube.com/watch?v=vax-HFZyhWw&feature=related
 
НАЧАЛО ВЕКА – Вдоль по улице метелица метёт
http://www.youtube.com/watch?v=DWPllhBcXIQ&feature=related
 
Давид Гвинианидзе – „Вдоль по улице…“
http://www.youtube.com/watch?v=OkCGKbi_p_I&feature=related