Hneď nato, bez prestávky či preskakovania času
FERI OŠTINOHA: Kde len ten Veľkonočný ostrov môže byť?
RUDI OŠTINOHA: Nepamätáš sa? Raz nám dedo rozprávali, že keď po
drotárčine ako džarko chodievali, kdesi sa pozabudli, zostali
na Veľkú noc, a užívali si tam s pani grófkou, kým pán gróf na
poľovačke jelene naháňal. Ale kde to bolo? Nie a nie si
spomenúť… Žeby na Dunaji? I žito tam rástlo.
MĽANDRIAK: Aké len strategické záujmy môže mať Veľkonočný ostrov na
Horehroní? Ropu nemáme…
FERI OŠTINOHA: Možno žinčicu… Halušky…
RUDI OŠTINOHA: Veď píšu jasne – ide im o blaho nášho pospolitého ľudu.
FERI OŠTINOHA: Nech si ho zoberú, to blaho, keď im o neho ide, a nám nech
dajú pokoj.
SUROVEC: Verím, že nás nemienia nakaziť demokraciou…
MĽANDRIAK: Ak tu začnú zbíjať oni, kam sa podejeme my? Veď i tak som
už dvadsať rokov nikoho neozbíjal, no na druhej strane ani
nikomu nič nedal.
JANO KRAVINEC: Tak sa potom nečuduj. Nevoľníci čakajú, že im dačo kvapne,
a my nič. Čo, ak to niekto z nich napísal sťažnosť: Do
Strachburgu?
SUROVEC: Tak je, chlapi. Najvyšší čas začať opätovne zbíjať. Veď už i
deti odmietajú učiť sa básničky o nás zo šlabikárov. Vraj už
nie sme hrdinovia, ako voľakedy.
ATTILA: Poďme na krížiacku výpravu!
IŠTVÁN: Na pavúky?
MĽANDRIAK: Iba ak na odpust do kostola v Častej – Papierničke.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Čerta starého a rohatého im o ľud pospolitý ide. Ide im, ako tu
Feri povedal, o tú žinčicu hornouhorskú.
MAŤO KLIEŠŤ: Tak je! Žinčica – to najlepšie, čo doma máme!
SUROVEC: (Zapcháva mu ústa.) Ticho… Skrytá reklama…
NIKOLA ŠUHAJ: Ľahká žena! Našej žinčice sa im zachcelo…
IŠTVÁN: A potom príde rad na naše oštiepky.
HRAJRUKA: (Konečne sa vyspal) Vy ako chcete, ale ja sa neodzbrojím.
Ja si teda raz nedokážem predstaviť hornouhorského
zbojníka bez valašky, klobúčika, opašťoku…
MIŠO ILČÍK: …a triezveho… bez imunity…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Ani ja zo seba pohlavného úda robiť nenechám! (Podíde k
jedli, v ktorej má zaťatú valašku, vytiahne ju, zakrúži nad
hlavou) Ujújújújúúúúúj! (Utiahne opasok, len klobúčik nemôže
nájsť) Chlapi, a môj klobúčik vybíjaný, či ste nevideli?
S takým odznačikom Fraterlité – Égalité – Liberté?
MAŤO KLIEŠŤ: A veru, ja som navlas taký videl. Kukučka do neho vajcia
naznášala, a keďže ona na vajciach nesedáva, budeš ich
musieť vysedieť sám.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nestraš…
ZBOJNÍCI: (Rozoberajú si svoje valašky, sviatočne sa ustroja,
umyjú, učešú, oholia, handry vykefujú a naparfinujú.)
KUBO BLCHA: Chlapi, tak sa mi to páči. Hneď vyzeráme ako zbojníci u
štúrovcov. To už teda hej! Hladovku nevyhlasujem, tú aj tak
držíme v jednom kuse a niekedy aj v dvoch, ale aby
sa o nás svet dozvedel, navrhujem zvyšok dnešného dňa
stráviť v šľapkách.
MIŠO ILČÍK: A nijaký Veľkonočný či Malomocný ostrov nás nezastraší.
Nezľakneme sa my, oj, veru nie!
GAJDOŠÍK: Nech len prídu, veď oni spoznajú, čo je to hornouhorský
salám… či vlastne zbojník … Old Shatterhnd…
UHORČÍK: Jedno ma trápi… Kam ich pochovávať budeme? Kúska zeme
nezostalo. Developeri všetko … no…
NIKOLA ŠUHAJ: Na Sibír by sme mohli, tam sú aj mamuty pochované…
ATTILA: Keď oni, tak aj my budeme demonštrovať svoju silu.
KUBO OŠTINOHA: Ako to chceš urobiť?
ATTILA: Nuž napríklad takto. Večer by sme mohli usporiadať zbojnícku
prehliadku spojenú s lampiónovým sprievodom, ak ovšem
zoženieme sviečky a zápalky. Zápalky prestali predávať po
vypálení posledného kaštieľa. Ale to iba zbojníkom, ktorí
nefajčia.
IŠTVÁN: Aj poddaných z obce by sme mohli pozvať, aby sa na nás mal
kto pozerať, tlieskať nám, heslá vyvolávať… Aj bufet by bol…
Hornouhorské stoly, šaláty…
Nech sedliač vie, že na nich nezabúdame v tejto hektickej
dobe.
GAJDOŠÍK: Ja by som mohol vyberať vstupné. … A keď už budú tu, mohli
by sme ich ozbíjať, ani chodiť nám nikam netreba.
HRAJRUKA: Keď sa bude platiť vstupné, nikoho sem nedostaneme.
GAJDOŠIK: Tak ako nás chceš zviditeľniť?
HRAJRUKA: Pozveme Markízu…
ZBOJNÍCI: (Prerušia všetku činnosť a zostanú stáť s otvorenými ústami v
nemom úžase)
FLOKI: (Stiahne chvost medzi nohy… zadné…pokrúti nechápavo
hlavou) Hav!
D r a g o
( P o k r a č o v a n i e )
Celá debata | RSS tejto debaty