Drahoslav Mika

O štrnásť hodín neskôr
 
Zbojníci vstávajú včaššie ako zvyčajne. Sú k sebe navzájom akísi milší, avšak nie v dôsledku zvrátenej sexuálnej orientácie. Surovec s Ilčíkom dokonca vykopú ukryté kádéčka a rozdávajú ich svojim spoluzbojníkom. Attila s Ištvánom privlečú veľkú hlavátku, len Boh vie odkiaľ ju vzali. Napriek tomu, že je krásny letný deň, oblohu križujú jasné meteority, dva razy sa mihne aj kozmický koráb Vostok-1 madagaskarskej výroby so svorkou ťažných psov na palube. Zo zeme (s malým z) vyliezajú dážďovky  a nad poľanou poletujú lietajúce rybičky vo vlastnej šťave, iné zase v sladkokyslom náleve. Aby bola aj nejaká zvuková kulisa, černošský zbor Židov a Arabov spieva tlmeným hlasom hornouhorské trávnice ,  ak súdny čitateľ – divák zatvorí oči (nie nafurt), cíti, ako mať žne a dieťa nemá kto čičíkať, lebo otec sedí na pive, do ktorého mu padajú lesné osy, pivné mušky, chrústy a pandravy. Hornouhorským bielym pra-pra-pralesom z obdobia mladšieho paleolitu  sa prediera žena a s ňou pätoro detí na kosť vyhladovaných.  Sem-tam odtrhnú  malinku či jahôdku, aj zopár suchohríbov majú v košíku. Žena pokašľáva, a volič ani nemusí byť súdny znalec, aby pochopil, že má suchoty, o sto rokov neskôr nazvané TBC.  Ženička s detičkami už zo zotrvačnosti sa objavia na poľane, od únavy a slabosti si toho ani nevšimnú.
 
CHLAPČEK MIŠKO:     Ľaľa, mamka, perníková chalúpka.

DIEVČATKO EVKA:     Ja sa bojím ježibaby…

ŽENIČKA:                       Horkýže perníková… Skôr chalúpka strýčka Toma..

DIEVČATKO HANKA:   Alebo Samo Chalúpka…

CHLAPČEK PAĽKO:     Mne je to jedno, dajte sajamu, dajte sestacik… hjadny 

                                         som…

JERGUŠ  CHLAPIN:      (Pomalým krokom sa priblíži k tejto čeliadke.)

                                         Hej, ženička pospolitá, a čože vy tu takto? Odkiaľ idete a 

                                         quo vadiste? 

ŽENIČKA:                       Ja sa nevadím… Čonková som ja. Zuzana, tak ma pokrstili.

                                         A toto sú moje deťúrence. Hádam ste čítali… Či nekúpite?

JERGUŠ  CHLAPIN:      Ja som zase zbojník. Jerguš Chlapin. Tiež je o mne knižka. 

                                          Ako dobré zvyky kážu, zbojníci nekupujú, ale berú. 

ŽENIČKA:                        Tak si vezmite. Ponúknite sa.  

JERGUŠ  CHLAPIN:       Koho? Čo? Akuzatív. Čím? Inštrumentál. 

ŽENIČKA:                        Moje deti, moje hladné deti…

JERGUŠ  CHLAPIN :      A prečo ich predávate?

ŽENIČKA:                        Hladné sú, choré, zoslabnuté…

JERGUŠ  CHLAPIN:      Chúdence. A kedyže naposledy jedli?  

ŽENIČKA:                         Len toť pred týždňom.Ale rozmaznané sú, už by chceli 

                                          jesť pomaly  každý deň. To viete – dnešná  mládež… 

                                          Aj choré sú, samá alergia, na očkovanie my nemáme…

                                          Prdnutie sa považuje za nadštandardný výkon. A turisti  

                                          dajú dnes salámu radšej cigánskemu podvodníkovi ako 

                                          poctivému hornouhorskému žobráčaťu. A šestáčik tiež. 

HRAJRUKA:                    (Podíde.) A či sa vy naozaj voláte Čonková? Ste mi nejaká 

                                          povedomá.

ŽENIČKA:                        Nuž, volám s Čenková , ale pod týmto menom 

                                          ma pandúri hľadajú, nuž som si priezvisko v občianskom 

                                          poopravila. Ale len o jedno písmenko. A ešte predtým 

                                          som sa volala Hrajruková, to po prvom manželovi taký 

                                          ožranisko o bol… Opustil nás , alimenty neposiela…

HRAJRUKA:                    Nie, s niekym som si vás pomýlil… (Vzdiali sa)

JERGUŠ  CHLAPIN:      Tak to vy ste tá Čenková, z pátrania po pohrešovaných 

                                          osobách… obchodovanie s deťmi, s bielym mäsom a 

                                          červenou zeleninou,  cviklou… Veď na to je paragraf! 

ŽENIČKA:                        Aký paragraf? Čo je to paragraf? Dajte ho sem!

JERGUŠ  CHLAPIN:      Dokonca súbeh paragrafov. Predávate deti bez DPH. 

                                         Neodvádzate Hornouhorsku dane, v dôsledku čoho je 

                                         kráľovská kasa prázdna. Nemáte licenciu na predaj detí.

                                         Hjá, Čenková, žijeme vo feudalzme, tu zákony platia ako 

                                         pre feudálov, tak pre nevoľníkov! Len vy choďte pekne do 

                                         Tatranskej Lomnice, odkiaľ ste prišli. 

ŽENIČKA:                       To še ňeda 

HRAJRUKA:                    (Vracia sa.) Prečo by a nedalo?  

ŽENIČKA:                        Odkedy sa tu s vami bavím, cestovné zdraželo. Ešte 

                                         dobre, že spoj nezrušili. Zlaté otrokárske zriadenie!

HRAJRUKA:                    Tak si niečo stopnite. Nejakú loď alebo čo…

ŽENIČKA:                        Ale tade lode nepremávajú…

HRAJRUKA:                    Ani po Kežmarku nepremávali, a už premávajú.   Ešte si 

                                         vyberajte…Dajte si marišku, perníček, a budú premávať aj  

                                         deltaplány. 

ŽENIČKA:                        Mne je už všetko jedno… Dajte… 

HRAJRUKA:                    (Vlastnoručne ušúľa exmanželke cigaretu…) Zoberte si,

                                          pani…

ŽENIČKA:                        (Zoberie od exmanžela cigaretu, pár razy potiahne, potom 

                                          ju nechá kolovať medzi deťmi)

ČENKOVCI:                     (Po chvíli všetci roztiahnu ruky na odlet, vnesú sa

                                         „k obloze, Tatry synu“ zakrúžia nad poľanou, zamávajú 

                                          zhora na rozlúčku a odiahnu do studených krajov)

HRAJRUKA:                    Kurva, ono to funguje!

ŽENIČKA:                        (Zhora.) Redbull ti dáva krííídláááá!

D r a g o   

( P o k r a č o v a n i e )
 
 

Čonková a deti zbojníka Hrajruku – v lepších časoch…   (zdroj)