Priatelia kým si naši dvaja U Háda v chládku hoveli, Všeličo národ povystrájal. Théseus zas je bez ženy –

Prísahy slová plniť treba. Peirithoos názor nemení. Božského chce si hryznúť chleba, S bohyňou keď sa ožení.

Théseus smúti ovdovelý – O syna prišiel, o ženu. Chronos však všetky rany scelí, Stalo sa to aj blížnemu –

Nakoniec Faidre splnilo sa, Túžila po čom pred rokmi. Túli sa k manželovi bosá, Šťastím by v daždi nezmokli.

Na Kréte dujú nové vetry – Odišiel Mínós k Hádovi. Daidalos slovom radšej šetrí, Niekoľko slov však vysloví.

Héraklés slúži u Eurystha Ktovie už koľký Boží rok. Deviatu prácu kráľ mu chystá – Diov syn mu je paholok.

Dôveru kráľ do kráľa kladie, Nedajú poslom zakrnieť. V hrudiach im bijú srdcia mladé – Mladosti svedčí mladý svet.

Lapithi ako mravce lezú – Thessalskí hen sú, v Élide. Z kútika Pelopovho -Nezu Sotva už kmeň ich odíde.

Mladosť je radosť. Na trón sadá Théseus. Čo ten nadumä? Do ľudu nádej všetku vkladá, Úctu vzdá otčej korune.

Naxu keď popri loď sa plaví, Zakotvia, vody naberú. Tešia sa žitiu v dobrom zdraví, Zostanú aj na večeru.