Vykročí pravou od Troizenu, Prepľuje proti silám zla. Na cestu stúpi rozpálenú, Na prvý krok sa odhodlá.

Aigeus či, či vládca mora, Jeden z nich sa už otcom stal. Pittheus rád by Boha pojal, Nie horší je však ani kráľ.

Posiela Aigei Mínoovi Za Androgea krutú daň. V mútnych si vodách nezaloví, Aj keby si to neraz prial.

Podedil talent po otcovi Daidalos, syn od Eupalma. Sláva sa z mora nevyloví, Sláva sa z diela vynára.

Vyočí oči Astérion – Po mori…Čo to k ostrovu..? Býk biely … Nevie, že je Diom.., Pannu že nesie z úlovu,

Králi sa aby nenudili A ľudia nielen jedli chlieb, Merajú borci svoje sily, Zápasia, bežia opretek…

Zomrel im otec. Zašiel žiaľom – O dcéry prišiel obidve. Terea bodaj porantalo! Sedávať môžu na bidle. –

Nežije mierom Eleusína, Athénam tiež ho nepraje. Erechtheus ich napomína, Čoskoro má však na mále.

Volopas svieti na nebesiach, Synovia prú sa na Zemi. Vykážu Pandióna z mesta, V Athénach viac je nechcený,

Athéna v úcte s mestom žije, Na Akropole má svoj chrám. Nevidí nik ju bez kopije. Otvára bránu dokorán,