Vzhľadom na aktuálnosť témy uverejňujem tento fejtón z roku 2012. Skrátené, pôvodný text nezmenený, takže podobnosť so súčasnosťou je naozaj čisto náhodná. (Toto pojednanie sa neodporúča čítať tomu, kto ešte nemá urobenú skúšku z medveďológie.) . 1 Idze Mižo zos pušku po draže. Štretňe ho Ďuri. -Ta dze idzeš, Mižu? – Ta do ľesa na medzvedze. Pridze Mižo […]

(Fejtónčenie takmer filozofické)

Motto Policajt vyšetruje založenie požiaru. Vstúpi do samoobsluhy a dôverne sa pýta predavačky: – Prosím vás, nekupoval tu v ostatnom čase niekto väčšie množstvo zápaliek??

(Spomínanie) Je nedeľa. Hádam by som už aj do kostola mohol. Dávno som nebol. Pôjdem, možno starých známych postretávam. A možno i na mňa je kde-kto zvedavý. Verejne omočím prsty v nádobke so svätenou vodou, prežehnám sa, pred oltárom pokľaknem. Nech všetci vidia, že som kresťan, ako sa patrí. Pomodlím sa, možno neskôr i ku spovedi pôjdem. I na […]

Milujem… Milujem svoju vlasť. Milujem ju viac, ako som kedysi miloval Sovietsky zväz. Aj život by som za ňu dal. Milujem svoju vlasť a plačem. Plačem, lebo moja vlasť je chudobná. Aj keď patríme medzi najbohatšie krajiny sveta. Moja vlasť nemá peniaze. Náš pospolitý ľud sa asi zabudol modliť, lebo z neba nám peniažky nepadajú. A ešte som tu ja. Moje malé tučné […]

Stúpil som na zebru. Nie na takú, čo behá v pyžame po Afrike, ale na priechod pre chodcov a tvory podobné. Vždy lepšie, ako vstúpiť do strany či iného politického subjektu. Pred samým nosom (ešte dobre, že ho mám dosť dlhý) mi prudko zabrzdilo luxusné čierne auto západných parametrov s tmavými sklami na oknách. Okienko na vodičovej strane (nie politickej) sa otvorilo a z […]

Ženička moja, ja musím veľa piť. Neviem, čo na mne tí kamaráti z mokrej trištvrte vidia. Ja musím piť so Stanom, ja musím piť s Milanom, ja musím piť s Jožom. Ja musím piť pivo, ja musím piť (r)um. Sedím si pri pive a je mi rôznorodo. Zisťujem, že najrýchlejšie sa alkohol odparuje z piva. Kým vám ho donesú, už je pod čiarou. Ako fejtón. Pena pomaly ubúda a čo […]

Tak mi treba! Mal som ho odovzdať vo voľbách. Môj hlas. Môj zachrípnutý tenor. Načo som si ho len ponechal? Zlatý slávik zo mňa nebude, ešte tak strakatý odvar z havrana. Lenže mne nie je do spevu. Oj, veru nie. Spevák v dnešných časoch riskuje, že z neho urobia prezidenta. A možno sa práve toho boja. Že sa stanem prezidentom. Ja a prezidentom… Ešte tak vice -… […]

Stratil som prácu. Neviem kedy a neviem kde. Jednoducho – stratila sa. Niet jej. Možno ušla sama, možno ju nejaké straky ukradli. Alebo sa vyparila. Len tak, do éteru. Zmizla. Ako gáfor. Ako by ju niekto vyzmizikoval. A taká dobrá práca to bola. Dvoma slovami – matka pokroku (Alebo pokriku?) Hádam by som ju už aj za macochu pojal. Lenže po práci ani chýru ani slychu. […]

(Nepochybne chybná úvaha.) Hoviem si v kresle a je mi dobre. Veľmi dobre. Lepšie ako na konári. Tak dobre mi ešte nikdy nebolo. Ani nebude. Trónim si ako malý boh. Vlastne – prečo – malý?? Možnože mám i svätožiaru. Iba ju nevidno. Tak ako cisárove šaty. Tie nové. Prečo cisár chodí v šatách a nie v obleku? Možno je transvestita. To dnes beží. Časy sa menia. […]