Samo si je ľudstvo metlou Samo sebou zametá Do hláv sa nám trdlo vplietlo Lož je v gala odetá .

Vychodil som osobitnú školu života Bosými nohami po žeravom uhlí Životu som sa do sietí hlúpo zamotal Vodili ma za nos, až mi údy stuhli .

Božie oko do Duše nám nazerá Či je piatok, sobota, či nedeľa Božie oko všetko vidí, všetko vie V ľudskej Duši rado by nájsť príkorie .

Vše sa mi do sna koža vloží – Koža je prvý ľudský háv Keby nás ktosi nepremnožil Žili by sme si bez obáv .

Skropilo ma slnko ranné Dažďom nepokoja V Komárome pri Komárne Komáre sa roja .

Keby si dal medveď kávu Celú zimu prebdel by Keby medveď zožral kravu Mal by dosť až do svadby .

Sám seba som kamsi zapotrošil Teraz nie a nie a nie sa nájsť Rozpárané gate som si zošil Byť strateným nie je žiadna slasť .

Voľakde som zapotrošil rozum Teraz veľa vecí nechápem Zahniezdil sa do rozumu konzum Posúvam sa prstom po mape .

Objednávam tri čutory šoku Lieči šok aj, čo čas nelieči Užívam šok rozpustený v moku Občas sa s ním dávam do reči .

Kalendár mení naše tváre Kalendár ráta naše dni Premieňa mladé víno v staré Nevšedný deň nám zovšední .