Život nie sú iba štyri steny Obrazovka, mobil, klávesy Do kresla sa zadok zakorení A v duši sa pavúk obesí .

Všetko svoje so sebou si nosím Nohy, ruky, srdce, Dušu, hlavu Do piesku si pchajú hlavu pštrosy Mnohí majú aj na rozum zľavu .

Dopadla hlava do slávy Vôbec sa s nami nebaví Hlava je dutá ako peň Nevrhá ani minitieň .

Menia mravy byty na ulity Slimáky si prídu na svoje V ulite sa mäkkýš pánom cíti Väčšmi ako farár v kostole .

Samota je moja kamarátka Prikvitne, aj keď ju nevolám Cesta žitím býva veľmi vratká Hlavu láme večný hlavolam – .

Nie všetky vtáky žijú v kŕdli Aj vlka svorka vyhostí Rozumom mnohí opovrhli Chátrajú chrámy Múdrosti .

Vymyslel ktosi, že Čas prší Možno má svoje oblaky Skúšam sa pýtať, Čas však mlčí Pozerám na zem do mláky .

Prosím len o kvapku ticha O semienko pokoja Zvedieť chcem, jak mucha dýcha Keď sa osy vyroja .

Možno som sa len vymyslel Možno som ani nikdy nebol Možno je všetko nezmysel – Osudie plné lichých žrebov .

Zriekol som sa za pár šupov rozumu Bez rozumu žijú predsa mnohí Pozavýjam s kojotami na lunu Stiahnem chvost a potom hybaj – vnohy! .