Samota je moja kamarátka Prikvitne, aj keď ju nevolám Cesta žitím býva veľmi vratká Hlavu láme večný hlavolam – .

Nie všetky vtáky žijú v kŕdli Aj vlka svorka vyhostí Rozumom mnohí opovrhli Chátrajú chrámy Múdrosti .

Vymyslel ktosi, že Čas prší Možno má svoje oblaky Skúšam sa pýtať, Čas však mlčí Pozerám na zem do mláky .

Prosím len o kvapku ticha O semienko pokoja Zvedieť chcem, jak mucha dýcha Keď sa osy vyroja .

Možno som sa len vymyslel Možno som ani nikdy nebol Možno je všetko nezmysel – Osudie plné lichých žrebov .

Zriekol som sa za pár šupov rozumu Bez rozumu žijú predsa mnohí Pozavýjam s kojotami na lunu Stiahnem chvost a potom hybaj – vnohy! .

Zabudol som, na čo myslieť nemám Aj toho, kto mi to poradil Možno nemám chodiť do hárema Kde by mi vzal eunuch doklady .

Mládež naša, tys držiteľkou Naletíš klamom reklamy Jedného dňa sa staneš veľkou A (ne)odvislou od mamy .

Nemusí kohút spievať Aby ťa zapreli Stále sa nájde čeľaď Bez cti a bez viery – .

Zahľadel som sa do večera Neprahne spánok po noci Hánkami oči popretieram Málinko jazyk orosím .