Každý je vo svojom tele mníchom Telo celou jednej osoby Opantá nám Dušu démon pýchou Mamona nás hravo podrobí .

Nie každý nápev za ozvenu stojí Nenájde slovo ohlasu Zmieta sa srdce v stálom nepokoji V hrdle sa tóny roztrasú .

Nestojí svet dnes o básnikov Unáša vietor slová preč Zahlúša uši hudba vzlykov Stratila Láska v srdci reč .

Nie všetky cesty vedú späť Tratia sa stopy v Nekonečne Núti nás Osud osamieť Abo sa stratiť v ceste Mliečnej .

Vysedel som papagája Vopchal som ho do klietky Už nie som sám – už sme dvaja Odkázaní na pletky .

Kamene sú vraj kosti Matky Zeme Rieky sú žily, voda žitia krv Do útrob Boha nikdy nenazrieme Tápeme tupší, jak sme boli prv .

Hrajú sa deti na dospelých Dospelí zase na deti Mobilmi drnčia na posteli Domodra displej zasvieti .

Bociany slivky pobalili Potiahli na juh bez detí Z poľany mávu drobné víly Do neba pohľad upätý .

Keby ľudia mali krídla, Lietali by po Nebi. Život je niť z motovidla. Šašo sám sa velebí. .

Sú také postele Na ktorých nikto nespí Je mlyn čo nemelie Aj zlých sa veľa vmestí .