Taja v sebe tiene stromov Čiarkovaný kód Paloma mi za palomou Klope na oblok

Do mliečnej hmly sa píla zarezáva Odkväcnú na zem majestátne smreky Zubiská cerí dračia tlama dravá Truľovia hlúpi robia Bohu prieky

Zachádza hrdzou Láska stará Príslovie toho navraví… Civejú mená z kalendára Január kvapká do kávy

Včerajší deň šiel ta… Márna je po ňom pieta Neklopme na vráta Kde iba Anjel lieta

Do pamäti mi padá dážď. Prší, i kde predtým nepršalo. Padajú kvapky, každá zvlášť. Mutuje mláka na zrkadlo.

Oblé stromy, oblé skaly, Oblé ústa by sa smiali. Oblé tvary majú telá – Božia myseľ tak to chcela.

Živým sa sviece nepália Iba tým, či ich niet Do mĺkva chvíľka pokánia Requiem nechá znieť

Sláva ti stúpa do kvetov Kvety sa s tvojím menom nežnia Nekladiem bodku za vetou Kým kvety za mnou nepobežia

Tu je Strom Poznania Jabĺk je ako maku Prvý zvon vyzváňa Okrie Zem bez úľaku

Hrany – hrany – hrany – hrany Uhranú deň na svitaní Hrany ostrie uhla chráni Spájajú sa čiary v dlani