Vychodím si vlastné kruhy v obilí, Postavím si svoje labyrinty. Zunovali sa mi cudzie omyly. Prosím iba o pár kvapiek tinty. .

Tajomnejšia ako kruhy v obilí, Záhadná jak úsmev Monalízy… Koľkí sa už kvôli tebe pobili? Koľkí si už tvojho medu lízli? .

Cestu späť nehľadaj – Lístok je jednosmerný. Závora zapadá, Keď víchor tresne dvermi. .

Život ma prebudil – Cestu mi kliesni. Rozptýlim preludy, Načúvam piesni. .

Za zimy stromy držia pôst – Nepijú, nejedia… Bývavam u nich tichý hosť – Sme dobrí susedia. .

Po kvapke kvapka… Tečie rieka späť… Odkiaľ sme prišli, tam nás dávno niet. Po kvapke kvapká Nebo do Zeme… Rednú nám rady, aj my redneme… .

Usadám na Schod od únavy, Na chladný kúsok kameňa. Nezbedný motýľ trepotavý Pokúša kvietkov záhrenia. .

Po súste sústo neprestajne Ujedá z nášho Žitia Čas. Má Osud kdesi dvierka tajné, Mám ktosi večný hodokvas. . Má ktosi veľké túžby v Duši, Má ktosi smäd a ktosi hlad. Človečí zámer Osud kruší – Na Zemi vládne Kovovlad. . Má ktosi Lásku, ktosi nemá, Do tela ktos´ sa babuší. Výčitka zdola býva nemá, Pretrvá bolesť na Duši. . Ktosi sa oddá […]

Započneš brázdu skraja poľa – Na konci kôň sa zastaví. Oželieš Lásku, ktorá bola. Opustia lode prístavy – .

Za tridsať strieborných Duša sa pošpiní Rátajú minúty Piesočné hodiny .