Koľko by sa ešte chcelo povravieť Vždy je čosi nedopovravené Nevidíme Pánu Bohu do kariet Neteše sa Život na kolene .

Požičiam si od kováča nákovu Pôjdem hľadať zabudnutú vyhňu Do uzlíka zbalím buchtu makovú Opáčim, či ruky záťaž dvihnú .

Ohyb je pohyb mimo očí: Abrakadabra! – a je to! Človekom stále ktosi / čosi točí Potom má z hlavy rešeto .

Popamäti Slnko svieti A všetko si pamätá – Ako nosí bocian deti Ako lieta raketa .

Našiel som stopu po rozume Visela smutná vo vzduchu Ak máme zvedieť, jak sa dumä Odhaliť načim poruchu .

Samo si je ľudstvo metlou Samo sebou zametá Do hláv sa nám trdlo vplietlo Lož je v gala odetá .

Vychodil som osobitnú školu života Bosými nohami po žeravom uhlí Životu som sa do sietí hlúpo zamotal Vodili ma za nos, až mi údy stuhli .

Božie oko do Duše nám nazerá Či je piatok, sobota, či nedeľa Božie oko všetko vidí, všetko vie V ľudskej Duši rado by nájsť príkorie .

Vše sa mi do sna koža vloží – Koža je prvý ľudský háv Keby nás ktosi nepremnožil Žili by sme si bez obáv .

Skropilo ma slnko ranné Dažďom nepokoja V Komárome pri Komárne Komáre sa roja .