Keby si dal medveď kávu Celú zimu prebdel by Keby medveď zožral kravu Mal by dosť až do svadby .

Sám seba som kamsi zapotrošil Teraz nie a nie a nie sa nájsť Rozpárané gate som si zošil Byť strateným nie je žiadna slasť .

Voľakde som zapotrošil rozum Teraz veľa vecí nechápem Zahniezdil sa do rozumu konzum Posúvam sa prstom po mape .

Objednávam tri čutory šoku Lieči šok aj, čo čas nelieči Užívam šok rozpustený v moku Občas sa s ním dávam do reči .

Kalendár mení naše tváre Kalendár ráta naše dni Premieňa mladé víno v staré Nevšedný deň nám zovšední .

Zmyslel si Dunčo, že je ťava (…potom že zviera nemyslí…) Vraj jeho krv je iná šťava Hoc nie je narkozávislý .

Tíško vyšlo Slnko večer Celý deň ho máčal dážď Dva obláčky čoby sviece Sňali z neho pršiplášť . Podobá sa na pomelo Z obláčkov sú nomádi Keby sa mu po nás cnelo Nech nám kávu osladí . Zjavilo sa na západe Súmrak rožky vystŕka Nenápadne noc sa kradne Svári Eris jablká . Jablká sú rozsváremé Pojali to od ľudí Hádajú sa o korene […]

Brúsi Čas zuby na každého – Na ľudí, zvery, kolesá… A kto to dosiaľ nepostrehol Toho zub slabo okresal .

Chcem sa pozrieť verejnosti do uši Viem, že sa to bohvieako nesluší Priateľ Oto otoskop mi požičal Aj keď je to v dnešných časoch nezvyčaj .

Odkiaľ sa roky berú..? A odkiaľ minúty..? Osud má svoju mieru – Kohosi zarmúti .