Tratí sa čosi, čo nám bolo milé – Úsmevy, lásky, priatelia… Nehrejú suché slová na mobile Od Duše Dušu oddelia .

Ešte sa hmla so slnkom strieda Ešte sú kvety v pohode Ešte je chryzantéma smädná Ružičky túžia po vode .

Jachá posol na ružovom koni Rozprávkovo vtiahne do dvora Strebornými kopýtkami zvoní Pridŕža sa hrivy Auróra .

Omladol som o päťdesiat rokov – Ozvalo sa v telefóne – Šeri… Kedysi som pod oblokom mokol Amor mi Ťa do náručia zveril .

Vznešená chvíľa večer zlatí Utíchlo vranie krákorenie Umĺkol džavot na úvrati Na pašu Mesiac hviezdy ženie .

Venujem ti torzo rannej zory Sám by som ho sotva uniesol Nech nám spolu v srdciach Láska horí Nech nám spolu chutia chlieb a soľ .

Báseň je štvrtý rozmer Duše Ak chcete, tak aj deviaty Myšlienka, ktorá Časom kluše Vlasy jej vietor strapatí .

Snívajú sa mi z detstva stromy – Tmolia sa za mnou ako tieň Hladia dych nežné anemóny Zažína slnko pochodeň .

Inkarnujem v kvapku dažďa Dokvapnem ti na telo V lete, keď sa ľudia smažia Spočiatku len nesmelo .

Otvorila si mi Dušu Bez Lásky a bez kľúča Odvtedy ma mrle kúšu Noc čo noc sa porúčam .