Včerajšia svieca dohára Prázdnotou zíva nebo Ustlala Noc si na márach Ľadový Mesiac zbledol Hviezda sa so mnou zahráva Posledná nočná deva Zahmlieva oči únava Vesmír sa rozochvieva Rodí sa Slnko zo Zeme Čo ráno Zem sa telí Čo živý tvor sa predrieme V pelechu, na posteli… Čo živý tvor si nezdriemne Máta ho Lásky mora Bývajú noci dojemné Dušičkám Duše […]

Pomáhal som vetru písať listy Na chladnúcom prahu jesene. Opadnutý list je nezávislý – Túla sa sťa dieťa nechcené. .

Majú sa Briezky za nevesty. Zelený závoj na tvári. Šelestia s vánkom biele vesty. Nevesty Brestom ustlali.

Chodkyne chodia po ulici, Chodec sa o tieň potkýna. Slncový šarkan zlatolíci Vyháňa mráčky z komína.

Ponoril som sa na dno mora. Noriť sa môžem pri mori.

Unavený anjel čuší v Duši Šumia kvapky slnečného dňa Moje kruhy v obilí mi ruší Melódia Duši lahodná

Až sa raz, Alebo pre istotu dva razy Prebudím, Možno to bude už zajtra na úsvite, Otvorím oči A začnem snívať