Drahoslav Mika

Sláva ti stúpa do kvetov Kvety sa s tvojím menom nežnia Nekladiem bodku za vetou Kým kvety za mnou nepobežia

Tu je Strom Poznania Jabĺk je ako maku Prvý zvon vyzváňa Okrie Zem bez úľaku

Hrany – hrany – hrany – hrany Uhranú deň na svitaní Hrany ostrie uhla chráni Spájajú sa čiary v dlani

Pomstychtiví sklerózu nemávajú. . Ak neexistuje perpetuum mobile, potom musí existovať večná brzda. .

Rád by som zažil Deň – Tých 24 hodín – Planétu bez vojen, Keď Smrtka kosu hodí

Cencúle nepadajú Hlava je v bezpečí Január svedčí máju Zima sa nevzprieči

Bez konca koľaje Recitál v železe Diaľ sa mi odkľaje Telo sa povezie

Prevtelí deň sa do večera Rozkvitne Duša v hodvábe Perinu Zima rozprestiera Aj keď nás veľmi neziabe

Zdá sa, že naše zlaté dno je iba pozlátené. . Slušný človek by mal vedieť, kedy prestať piť. Jeden môj známy prestal v osemdesiatke. .

Obrázkom vrásky nepribudnú Zastavil Čas sa kdesi Tam Pribúda živým dníček ku dňu Portrétom roky odrátam