Drahoslav Mika

Bez konca koľaje Recitál v železe Diaľ sa mi odkľaje Telo sa povezie

Prevtelí deň sa do večera Rozkvitne Duša v hodvábe Perinu Zima rozprestiera Aj keď nás veľmi neziabe

Zdá sa, že naše zlaté dno je iba pozlátené. . Slušný človek by mal vedieť, kedy prestať piť. Jeden môj známy prestal v osemdesiatke. .

Obrázkom vrásky nepribudnú Zastavil Čas sa kdesi Tam Pribúda živým dníček ku dňu Portrétom roky odrátam

Nehreje úsmev z kovu Z kameňa sála chlad Na hudbu barokovú Nestačí prstoklad

Počuj to Ticho v Slovách… Nafuklé bubliny Som do metafór schoval Zrúc v ústach maliny,

Povstali sme z opice, a tak sa nečudujme, že tu máme opičiareň. . Najviac námahy dalo Noemovi dostať do archy veľrybu grónsku, pretože nevedel, kde leží Grónsko. .

Kým Zem sa otáča, Pripíjam na Svitanie. Cez dieru z koláča Západný Zefýr vanie.

Život je plný Nálezov a Strát – Oželie jeden, nájde iný. Odíde Láska, byvší kamarát… Doznejú struny mandolíny. .

Vyvolá keď ťa Život ku tabuli, Natiahneš ruku s právom prvej voľby. Svet sa ti v očiach na mih rozmachulí Trpkosťou vína nedopitej holby. .