Drahoslav Mika

Po kvapke kvapka… Tečie rieka späť… Odkiaľ sme prišli, tam nás dávno niet. Po kvapke kvapká Nebo do Zeme… Rednú nám rady, aj my redneme… .

Žena chce byť dobývaná, nie dobíjaná. (Výnimka potvrdzuje pravidlo.) . Slnko svieti na všetkých rovnako. Najmä cez polárnu noc. .

Do sietí lovím Sny V zásvetnom odnoží. Mesiačik úlisný S Morfeom mátoží. .

Usadám na Schod od únavy, Na chladný kúsok kameňa. Nezbedný motýľ trepotavý Pokúša kvietkov záhrenia. .

Po súste sústo neprestajne Ujedá z nášho Žitia Čas. Má Osud kdesi dvierka tajné, Mám ktosi večný hodokvas. . Má ktosi veľké túžby v Duši, Má ktosi smäd a ktosi hlad. Človečí zámer Osud kruší – Na Zemi vládne Kovovlad. . Má ktosi Lásku, ktosi nemá, Do tela ktos´ sa babuší. Výčitka zdola býva nemá, Pretrvá bolesť na Duši. . Ktosi sa oddá […]

So ženou nie je dobre. Bez ženy je zle. . Kde sa život začína, tam sa aj končí. .

Započneš brázdu skraja poľa – Na konci kôň sa zastaví. Oželieš Lásku, ktorá bola. Opustia lode prístavy – .

Za tridsať strieborných Duša sa pošpiní Rátajú minúty Piesočné hodiny .

Duša je mojím prvým Guru – Je mojím veľkým svetlým JA. Zažíha v srdci večnú vzburu Božského v mene Pokoja. .

Hlúpy si myslí, že vie, čo je šťastie. . Pekný obal sa predáva najlepšie vtedy, ak je v ňom zabalená hocaká hlúposť. .