Drahoslav Mika

Démona vypudím – letíme nad Hory Strmina na hrudi Tatier ma pokorí .

V nebi sa nebrieždi – Vládne Tma ako v rohu. Nedozriem na hviezdy, Tieň mi je za mátohu. .

Hľa – Človek rozpätý S Korunou od tŕnia Deň náhle dosvieti Nebesá zahrmia .

Keby boli zlosovateľné cestovné lístky, mali by sme šancu vyhrať vlak. . Iba opitý človek vás dokáže obkolesiť. .

Vplávajú zore pod hladinu, Upíja červeň zo šera, Labute k sebe šije vinú, Z plameňa večer načiera. .

Keď Duša tápe, keď sa tmolí, Zvon sa mi v srdci rozbúši, Budí ma Nebo v hviezdnom kroji, Vyblednú hriechy v retuši. .

Zamiloval som sa do Bútľavej Vŕby, Rumenám sa pri nej po uši. Vyznať Lásku Vŕbe oriešok je tvrdý – Škrupina sa od slov neruší. .

Aj politik má logiku. Ibaže postavenú na hlavu. . Vojak sa bojí viac svojho veliteľa ako nepriateľa. .

Červené kone horu orú, Uviazlo Slnko v pelechu, Zostalo Nebo bez dozoru, Vyletel kohút na strechu.

Milión ľudí bez mena Na lávu Život premieňa. Milión ľudí denne stretám, Pohľadmi chodník vyzametám, Venujem úsmev, štyri slová Výdavok drobný v Duši schovám. Milión ľudí bez mena – Nevedno odkiaľ pramenia. .