Drahoslav Mika

Nedeľné ráno. Mlčia zvony Hojdá Zem Slnko v náručí Zo slov sa mlieko nenadojí Sídliskom krava zabučí .

Nik nevie, čo treba robiť. každý vie, čo bolo treba robiť. . Najlepšie sú na tom ľudia s nízkym tlakom. Každé rozhodnutie zhora im ho zvýši. .

Do Ticha nad mestom bijú zvony Slnko sa v purpure obaloní Tri štvrte na sedem – hlahol zaznie Havranie kázne sú nehorázne .

Po poli Luna klasy zbiera Posvätná Lipa šelestí Šaráda do tmy odšumela Rodí Noc Ráno v bolesti .

Život je obnažený: Prvý Vdych, prvý Plač – Veľký Dar Matky – Ženy. Na nebi modrotlač… .

Dva lístky na hranie Vyhral som od Osudu Naivné volanie Mámi ma proti prúdu .

O Diogénov nie je núdza, so sudmi je problém. . Pomaly všetky cesty povedú do blázinca. . Peniaze sa perú potajomky. Sušiť sa môžu aj verejne. . Čím väčšia nula, tým menej zaváži. . Snažím sa zabudnúť, ale už neviem, na čo. . Kedysi sme si mysleli, že nie sme docenení. Dnes nás ceny presviedčajú o opaku. . Biele miesta histórie treba začierniť! […]

Ružová ako zmrzlina Ružovšia ako Ruža Ružový svet ma objíma Po Láske Ruže túžia .

Pamäť sa utápa v šedinách rána Do hodín s kukučkou votrie sa vrana .

(Spomienka na Leptokariu 2004) . Bolo aj nebolo… Bolelo – nebolelo… Nad svätým Pokojom K hviezdam sa vznáša telo .