Drahoslav Mika

Pookriali vrany k ránu Krákorajú na raty Popredku si nadkrakujú Pokorujúc roráty . Vrana vranu prekrákava Krídla vrán sú kravaty Nezakráka v chlieve krava Tri krát tri sa vykráti . Krákajú o krakatite Koprcú sa krížom-kráž Kradnú slnko mrakom kryté Lejú čierny kolomaž . Krália vrany stromom, kríkom Krália vrany na roli Prekára sa krt so strýkom Kôpor […]

Keď človek odíde k Bohu, je nebohý.

Otviram chladňičku, dobri ľudze. Zľekňem še – co zo mnu teraz budze?! Dva zaporstki… Skurka zo slaňini Davno stvardla – bula z dzivej šviňi.

O pokoj noc sa hlási… Eóna v purpure, Hélios zlatovlasý, Havrany ponuré .

Lunou noc obťarchaná Tehuľka preňadrená Čochvíľa štíhla panna Čochvíľa zrelá žena. Čochvíľa požehnaná Čochvíľa zatratená Nevesta sedemblanná Na lôžku pri mne stená Z háremu na nebesiach Ctihodná Zeme dcéra Na hviezdy verše vešia Nebo sa rozprestiera Pobledla Luna zrána Siaham jej na brucho Noc vášní milovaná Zažila s eunuchom . D r a g o […]

Jediné, o čo sa s vami môžem podeliť, je môj názor.

Lavičky storzené. Detvora rozjarená. Drieme pes na sene. Vylieza slnko z tieňa. .

Tleje lampa, čierny motýľ krúži, Čiernokrídlu strunu naladí. Obrus sa mi kávou zakalužil, Chichocú sa v nebi Plejády. .

Pomáhal som vetru písať listy Na chladnúcom prahu jesene. Opadnutý list je nezávislý – Túla sa sťa dieťa nechcené. .

Keď dávajú – ber! Keď berú – krič!