Drahoslav Mika

Do Argu pamäť Proita vráti: Otvoril oči, uzrel svet… Detstvo je žitia kočiar zlatý, V spomienkach stále bude tlieť.

Švici slunko až do poražeňa,U kešeňi ňemam na pivo,Ňema euro aňi moja žena – Co to, Bože, ňeška za život?

Korinthu vládnu muži činu: Sysifos týral Thanata. Koľko dní balvan na vršinu Kotúľa, Hádes neráta.

Viac ako čínska kuchyňa mi vyhovuje slovenská špajza. Mladí si myslia, že MNV bolo čosi ako BMW. Anonym sa môže aj podpísať, ale nie svojím menom.

Ak chcete, aby na vás ľudia spomínali aj po vašej smrti, požičajte si od nich a nevráťte. Rovní si budeme, až keď sa vystrieme. Aj bez snehu sa dajú váľať gule.

Do Mída žiaden nestarie sa, Národu sám sa vyhýba. Neteší viac ho ruží krása, Pohorel vlastných na chybách.

Patrim, co za menoňeška v kaľendaru – šak to Vlaďo može naľac po poharu

Motká sa Mídás po prírode, Odlíši krásu od gýča. Do viníc, lesov, k vode pôjde, Biednemu dá či požičia…

Prejde deň, druhý, tretí, štvrtý… Minulo ich sa dvadsaťpäť. Monarchu myseľ chorá škrtí – Strata ho zlata začne škrieť.

Nad cestami, čo prejdem peškyči na autách, jak hviezda svieť,trojročie mojej esvéešky,keď príde mi raz osamieť