Drahoslav Mika

Do mýtov už je zapísaný: Dorazil hroznú obludu, Solymom skrížil podlé plány, Obšmietať sa tu nebudú.

Usadá Fontés na Pegasa, Na lov si občas zaletí. Odhora Zem je božsky krásna. Filónoé dbá o deti.

Nepriateľa ak nevieš zdolať,Urob si z neho priateľa, – Pripomnie Íobat čiesi slová… K mladému ruky vystiera.

Jedna sú duša, jedno telo – Po nebi jazda spanilá. Plávajú vedno – osamelo, Nad miesto činu dokrídlia.

-Prilieta koník rannoranne, Píjava vodu zo žriedla. Skryjem sa, počkám na svitanie, Okrídlenca si osedlám..!

Echidny dcéra od Tyfóna – Chimairou zvaná obluda, Krágľuje v Kragu z rokle lona. Obetí čoraz pribúda.

Na bicigľoch chodzaŽandare – žandarki. Merkuju, žebi me Ňebrudziľi parki.

Putuje posol do Lýkie Po súši aj, aj po mori. Íobanta, otca svojej „milej“, Mladý muž hravo vysnorí.

Zašvicil mešačok Na polnočnim ňebe, Hvizdočki do hňizdoch Pošidaľi sebe.

Plamienkov idyla Po poli popri prti. Vo vlnách obilia Vejárom vánok vrtí.