Drahoslav Mika

Vlúdi sa myšiar medzi vrany. Nezíska veru dôveru… Vtákohry akt je rozohraný, Réžia šitá na mieru. .

Katarína zasnežená, Vianočný čas na blate, Zaslúžilá zvodná žena Chodí v novom kabáte.

Život je Báseň na zahmlenom okne Písaná prstom Prírody – Balada, kvôli ktorej lono zmoklé Lodičku na breh vylodí. .

Dotkne sa nežne Zeme Nebo – Po bozku splynú v objatí. Obličaj Luny náhle zbledol. Ohlásia vrany roráty. .

Pán sudca, možno by stačilo, keby ma potrestal Pánboh… . Kto túži osprostieť, televízor zapne. .

Prinúť si pery do úsmevu, Nevyjav Svetu Duše tvár. Mlsajme spolu vínnu révu – Kvapiek pár Bohu na oltár. .

Náide si cestu k Moru Rieka. Vysmädlých pojí po púti. Vyzuje nôžky, povyzlieka… Koreňom krky vykrúti. .

Túlam sa Pasážou Človečou skrumážou Ľudia sú otĺkaví .

Výchova ku kapitalistickému vlastenectvu. . Človek by aj hodil kameňom, ale čo, ak netrafí toho pravého? .

Prebýva Brďo bez adresy. Raz tu sa, raz tam vynára. Ryba sa na strom nezavesí, Nenáčim čuču pohára. .