Drahoslav Mika

Bývaval som dušou kolektívu – Keby ste ho, ľudia, poznali – Posadali chlapi svorne k pivu – Pili rýchlo, jedli pomaly. .

O jednom brehu Svet je Rieka, Druhého od nás nevidno. Negližé ráno noci zvlieka, Plejády lezú na bidlo. .

(Spomienka na Leningrad 1971) . Pripláva z nenávratna, Zakotví biela loď. Hlava hrá do malátna, Otupel lodivod. . S vlnou sa bárka svatá, Maják je za Lunu. Pokiaľ máš kamaráta, Netreba korunu. . S Brehmi sa More ruje, Hydra sa rozzúri, Deväť hláv penu pľuje Z deviatich papulí. . Hojdajú vlny lode V tónine valčíka – Šum vĺn je o slobode Morského koníka. . […]

Niekedy je príťažlivá žena na príťaž. A muž tiež. . Na počiatku boli sľuby… .

Strnisko bodá. Báň sa šerí. Míľnika Duše nevidieť. Prilipol lopúch ku košeli, Utícha Boží klarinet. .

Budí ma Duša… -Prišiel ktosi… Zavítal do Sna iba tak… -Koho to zase nocou nosí..? Vraví hosť: -Zas ti ušiel vlak… .

Kalné sa vyčistí, číre sa zarmúti, Rováš je neistý náhodných stretnutí. .

Keď zaniknú všetky nemocnice, zostane nám ešte ordinácia v ružovej záhrade. . Bližšia košeľa ako kabát, najbližšia je ale nočná košieľka. .

Vplieni sa do tela Duše šum ľahučký, Kapela doznela v objatí rozlúčky. .

V údolí Zázrakov Život je náhodou Padá dážď do mrakov Dýchame pod vodou .