Drahoslav Mika

Takmer som ho poslal do…, ale všimol som si, že práve odtiaľ ide. . Čo to tu tak škripí? Aha – hlas rozumu! .

. Upúta, privábi, rozdumy naveje… Plávajú koráby, vzlykajú Nádeje. Drevina zapraská, Oheň sa rozhorí, Zavŕta otázka mozgovej do kôry. . Plamene zablčia, Iskry sa rozsršia. Evine jabĺčka valia sa z návršia. Jazykom olíže, zuby sa zahryznú. Pustovník bez chyže zazerá na Tryznu. . Oči sa zahľadia, Duša je v rozlete, Pomimo poradia jeseň je o lete. Na Vatru […]

Tíšinou Zásvetia Dýchajú Cintoríny. Nad Rovmi preletia Jak divých husí kliny .

Chodníky krivé, prte tesné, Cesty sa z klbka odvili. Zvlieka si Duša habit tiesne, Vstrebe sa prameň do žily. .

Čo ráno zaklopem na okno Prírody. Čo ráno nový deň Vesmír nám porodí. Čo ráno rodí sa, navečer umiera. Okno je kulisa vsadená do perál. .

Bolo by na svete menej vojen, keby na čele vojska šli králi osobne. . Človek stratí skôr hlavu ako klobúk. . Tak rád by som sa vrátil do minulosti – vtedy bola aspoň budúcnosť krajšia. . Vnútorný svet človeka dokážu oceniť najmä muchy. . Kde nepomôže salón krásy, má šancu uspieť fľaša vodky. . Kedysi – Krásavica na Dunaji. Dnes – […]

, Hádam ma oprší – Sľubuje nebo dážď. Do tiesne na Duši Nenosím pršiplášť. . Obloha júlová Jeseňou zaváňa. Kolená z olova Vzlykajú od rána. , Nebodaj ma to tak Do karmy spaklili. Kryjúc sa za oblak Narazím do Víly. . Svetielko z tunela Vkročí mi do očí. Kantáta zaznela O čiernom vrkoči. . Detstvo ma pritúli – S vrkočmi dievčatá… […]

Na druhom brehu je to iné… Najlepšie tam je, nás kde niet… Zapíska vietor na sihline – Roztiahneš krídla na úlet: .

Zakrúžia čajky nad útesmi, Láme sa more o skaly, Lesmi si pieseň cestu kliesni, Brehom sa vlna prevalí. .

Niekedy je ľahšie rozbiť atóm ako správnu papuľu. . Keby voľby mohli dačo zmeniť, sotva by nás do nich naháňali. .