Drahoslav Mika

Kapitola tretia, v ktorej ľudia nastražia jamu na vlka a… Dafnis do nej padne. Prvýkrát si Chloé všimne Dafnidovo nahé telo.

Vytínajú stromy. Pomaly sa nebude na čom obesiť. Niektorí sa chodia na sústredenia rozptyľovať. Lieky sa vydávajú na recept, ženy za mužov (ale nie všetky…). Keď vtáčka s chrípkou lapajú, veľmi mu nespievajú. Menej je niekedy viac. Napríklad pri nadváhe. Bez práce nie sú – pracovné úrazy. Orientálny šéf pozýva podriadených na lietajúci koberec. Niekedy […]

Kapitola druhá, v ktorej má Dafnis už pätnásť rokov, Chloé o dva menej. Lamónovi a Dryadovi sa v spánku zjaví boh Lásky Erós. Mladých prvýkrát pošteklí svojim šípom. Hrávajú vždy sa drobci vedno – Na dvore, lúke, pri lese… Čo jeseň stromom lístie hnedlo, Čochvíľa rok sa prenesie… Letí čas čoby okrídlený, Krásou sa mladosť […]

I. Kniha prvá Kapitola prvá, v ktorej otrok Lamon, pastier kôz, a slobodný pastier oviec Dryas nájdu opustené batoľatá.

Dafnis je synom boha Herma. Parobok švárny, rúči. Odlišuje sa od ostatných mládencov – rovesníkov. Nehráva sa s nimi na vojakov, netúži po sláve získanej na bojovej výprave, netúži ani padnúť za vlasť ako hrdina, ľahostajné mu je hromadenie majetku a bohatstva. Jeho otec kedysi vynašiel lýru, vystrúhal prvú pastiersku píšťalu. Podedil po ňom […]

Všetky cesty vedú na spoplatnenú diaľnicu. Dačo by som aj robil, len nech to nie je práca. Je to súdny človek. Stále ho ťahajú po súdoch. Rozumu je dosť, no niekedy je výhodnejšie zostať hlúpym. Prišiel som, videl som… Prižmúril som oči a vyplatilo sa to. Kabát prevrátiš. Horšie je to s tangáčmi. Aj kôň je podkutý a musí […]

Čoby sa voda odparila. Čoby bol vietor odvial dni. Akoby Čas bol dostal krídla. Okúňa Jar sa pred dvermi –

V ňedzeľu večureň Skoňčila v kosceľe. Pohašiľi švički, Zamkľi na kľuč dzvere.

Rozdaždilo sa dažďom zlatým Fialka očká pretiera Púpave slnko zvlieka šaty Negližé ladí dobiela

„Viňčujem, viňčujem, na to Bože narodzeňe hojňejši, pokojňejši ročki dočekac, ňe taki smutni, aľe vešeli, žebi sce chodziľi pomedži maradički, jak jasni mešačok pomedži hvizdočki. To ja vam viňčujem do Božej milosci!“