Drahoslav Mika

Zvoláva Zeus Bohov radu – Tentokrát dáva na Héru:Héfaistovi ženu mladú – Bohyňu Lásky vyberú.

Nespáva Héfaist, kutí čosi –Nákova, oheň, kladivo…Rozdáva Osud tajné lósy, Nadelí mnohým nakrivo.

Hovoria jedni, vravia iní – Mohlo sa stať i tak, i tak…Nezbedný jazyk prská sliny, Počúva ucho, vidí zrak…

Alkohol patrí ku mladosti, kým nedolámeš všetky kosti. Po smrti sa dozviete, ako vás všetci milovali. Dôkazom sú parte. Otvorili sme okno do Európy a pribuchli dvere k človeku.

Kloní sa Slnko k odpočinu, Raný sa večer rumená, Hodí plášť Nykta na krajinu, Zaseje hviezdne semená.

(Fejtónčenie takmer filozofické)

Bohovia sú priam ako ľudia, Človečie berú podoby, Tešia sa, smútia, snúbia, ľúbia…Afrodita sa prizdobí –

Dorástol v tele, dospel v duchu.Maii sa, mamke, privraví:-Prežiť chcem život plný vzruchu, Stačilo hier a zábavy.

V pohode lapí prvú lýru, Rozochvie struny prstami, Preletí nápev cez dolinu, Ľúby tón dušu omámi.

Na Olymp nosia ambróziuPlejády spoza šírych vôd.Obadá Zeus devu milú, Pohladí žezla svojho hrot.