Drahoslav Mika

Prejde deň, druhý, tretí, štvrtý… Minulo ich sa dvadsaťpäť. Monarchu myseľ chorá škrtí – Strata ho zlata začne škrieť.

Nad cestami, čo prejdem peškyči na autách, jak hviezda svieť,trojročie mojej esvéešky,keď príde mi raz osamieť

Hosťuje silén v dome Mída, Užíva všetko, čo aj kráľ. V desiaty deň sa do hôr vydá, Družinu aby vyhľadal.

Túla sa Mídás poľom, lesmi, Záľubu našiel v prírode. Doľahnú k ušiam tóny piesní, Plamenný výkrik: -Évoé!

Keby tieklo prúdom mlieko riekou, Kozie mlieko, kozia smotana, Zriecť by som sa mohol vínnych strekov, Kozie mlieko strebúc do rána.

Gordios – roľník lopotí sa, Seje, žne, orie na poli. Na stole vždy je plná misa, Ruky má – hlad ho nemorí.

Možno to bolo o jeseni, Možno to bude o jari – Rojí sa sprievod rozjarený,. Ídou sa, horou, prevalí.

Vo voľbách nikdy nezvíťazí hlas rozumu. Aj rozbité zrkadlo má svoju výhodu. Môžete sa vidieť v každom kúsku zvlášť. Výnimka potvrdzuje pravidlo bez pečiatky a bez podpisu.

Môj duch zostáva s vami, ale peniaze pôjdu so mnou. Hlboký spánok je zdravý. Ak nezaspíte pod vodou. Najväčším životným úspechom je dožiť sa vlastnej smrti.

Je júl, pomaly sa rozbieha dovolenková sezóna, možno niektorých zaveje Aeolov vietor aj do malebnej Hellady, kde je stále čo obdivovať, kde každý kúsok zeme aj mora dýcha históriou a mýtmi. Preto po Nane Mouscouri a neprekonateľnom Mikisovi Theodorakisovi si dovolím ešte jeden poznávací zájazd za gréckou hudbou… Afrodita – najkrajšia a najospevovanejšia či […]