Drahoslav Mika

Kde bolo včera zelené, Zrazu je všetko biele. Zbeleli tiene na stene, Padá sneh do postele.

Už sa nepije do druhej nohy, ale do druhého piliera. Pite v zime – biele myši nebijú tak do oči. Alkohol – metla ľudstva. Preto tak radi vymetáme krčmy. Všetko je vo hviezdach – iba pivo v krčme.

Dôveru kráľ do kráľa kladie, Nedajú poslom zakrnieť. V hrudiach im bijú srdcia mladé – Mladosti svedčí mladý svet.

Lapithi ako mravce lezú – Thessalskí hen sú, v Élide. Z kútika Pelopovho -Nezu Sotva už kmeň ich odíde.

Mladosť je radosť. Na trón sadá Théseus. Čo ten nadumä? Do ľudu nádej všetku vkladá, Úctu vzdá otčej korune.

Pohárik borovičky vždy sadne ako uliaty. Podnapitým nesmieme dať piť, podnažratým žrať. Nemá význam, sa opíjať, ak vás nikto nevidí. Všade dobre, a doma niet čo vypiť.

Naxu keď popri loď sa plaví, Zakotvia, vody naberú. Tešia sa žitiu v dobrom zdraví, Zostanú aj na večeru.

Labyrint Daidal vykumštoval – Blúdisko zveru na mieru. Mínotaura v ňom Mínos schoval – Veľkého nemal výberu.

Špliechajú vlny o bok lode, Palubu o sa rozbijú… More je pieseň o slobode, Théseus bodrí mladinu

Poslovia od Mínoa z Kréty Aigea u sa ohlásia. Na krídlach času život letí, Mládež už nová dorástla.