Drahoslav Mika

Aby z vás nebolo cítiť pivo, dajte si slivovicu.

Najmladšia dcéra Harmónie, Kadmovi milá Semela, S náhrdelníkom kolo šije V paláci býva veselá –

(6) Usmeje sa len Harmónia, Bocian keď klope na dvere. Autonoé sa narodila, Uzrela svet aj Semelé.

(4) -Tak teda mesto…, -Kadmos rečie… Priatelia zašli… Nových niet. Vraj čo sa vlečie, neutečie… Pre neho je tu cudzí svet…

(1) Objíme Kadmos matku, otca, Vlieva im vlnu nádeje, Aj bratia kone svoje krotia, Ktohovie, kam až zaveje

Aj pri ležiaku sa dá príjemne posedieť. Z plejbeku zaspievaš, ale nevypiješ. Triezvy človek v opitej spoločnosti lezie každému na nervy. Mládež je držiteľkou rána. Po nociach vysedáva po baroch. Triezvy Slovák je vždy podozrivý.

Pokľakne zviera, devu zloží, Nôžkami zeme dotkne sa… Premieňa tvor sa v býčej koži… Dejú sa ešte čudesá…

Vydala sa nám Telefassa, Agénór mužom jej sa stal. Krajina cédrom zelená sa. V Sidóne Agenór je kráľ –

(3) Jednostaj Hére hlavou máta – Pomstiť sa musí stoj čo stoj! Synovi Dia všetko zráta, Na ostrov celý zošle mor.

(1) Krajšia je jedna ako druhá, Druhá zas ako deviata… Koľkokrát bola samodruhá Metopa, kto by porátal..?