Drahoslav Mika

Na bicigľoch chodzaŽandare – žandarki. Merkuju, žebi me Ňebrudziľi parki.

Putuje posol do Lýkie Po súši aj, aj po mori. Íobanta, otca svojej „milej“, Mladý muž hravo vysnorí.

Zašvicil mešačok Na polnočnim ňebe, Hvizdočki do hňizdoch Pošidaľi sebe.

Plamienkov idyla Po poli popri prti. Vo vlnách obilia Vejárom vánok vrtí.

Zaránky pôjde Proitos z hradu. Bellerofontés sladko spí. Bosé sa kroky chodbou kradnú. K lôžku sa hosťa priplichtí

Do Argu pamäť Proita vráti: Otvoril oči, uzrel svet… Detstvo je žitia kočiar zlatý, V spomienkach stále bude tlieť.

Švici slunko až do poražeňa,U kešeňi ňemam na pivo,Ňema euro aňi moja žena – Co to, Bože, ňeška za život?

Korinthu vládnu muži činu: Sysifos týral Thanata. Koľko dní balvan na vršinu Kotúľa, Hádes neráta.

Viac ako čínska kuchyňa mi vyhovuje slovenská špajza. Mladí si myslia, že MNV bolo čosi ako BMW. Anonym sa môže aj podpísať, ale nie svojím menom.

Ak chcete, aby na vás ľudia spomínali aj po vašej smrti, požičajte si od nich a nevráťte. Rovní si budeme, až keď sa vystrieme. Aj bez snehu sa dajú váľať gule.