Drahoslav Mika

(4) -Oženiť by sa…, -Láios dumá… Théby sú plné krásnych žien. Bola len aby nežná, šumná… Vybrať si môže z dobrých mien.

(1) Čo skrslo, ktovie, v Labdakovi? Podal mu Arés meč a štít. V Athénach sedí kráľ vraj nový, Slušnosť ho káže „navštíviť“.

Vo víne je stále pravda, len nesmiete vytriezvieť.

(8) Uteká, beží poľom, lesmi… Čím ďalej len by od kráľa… Trávou si, krovím cestu kliesni, Svet voľný sa jej otvára.

(4) A tak si Lykos neter svoju Ku sebe na voz posadí. Bratovi splnil jeho vôľu, Kážu jak dobré zásady.

(1) Polydoros sa kráľom stáva Sedembranného mesta Théb. Kadmos mu žezlo odovzdáva. O dvoch je kôrkach každý chlieb.

Čo ma je po dni otvorených dverí, keď bude večer otvorených fliaš.

(8) Tešia sa všetci, nie však dlho. Héra veď nikdy neveru Neniesla božskožensky hrdo. Aj teraz šije na mieru

(6) Mesiace sa už pomíňali… Nevie nik… Žiaden nepočul… Synkovia zabudli ju malí, Dojke sa tiahnu k vrkoču…

(3) I čo si Ínó nevymyslí, Detí sa aby zbavila… Dáždik je stále horkokyslý – V Nefelé slzí bohyňa…