Drahoslav Mika

(7) Átreus, vládca ovdovelý, Obzerá už sa po žene. Samému smutno na posteli, S tou prvou mal len súženie…

(5) Von chlapcov pošlú, nech sa hrajú. Brat s bratom víno popíja, Hriechy staré si „odpúšťajú“… Áté im srdcia dobyla.

(3) Átreus zvedel o krádeži, Aj že má brata luhára, Baránok že mu nenáleží, Pod trónom že mu prihára.

(1) Vedeli bratia, čo sa chystá, Chrýsippos že je bez viny, Thyest s Átreom dozaista Poznali vraždy príčiny.

(1) To nebol ešte oženený A nebol Pelops v Pise kráľ, Pozeral rád na švárne ženy… S Axiochou sa zatúlal.

(3) Pelops je ale zaľúbený, A láska kdečo prenáša. Nemieni len tak zriecť sa ženy A výhodného sobáša.

(1) Vrátil sa Pelops spola cesty, Nestihol dôjsť až k Hádovi. Púte mu iné Osud veští, Ešte si v lesoch zaloví.

Pozýva Tantal na hostinu Olympských bohov – bohyne. Do paláca ich, do Sipylu – Môžu sa kúpať vo víne.

Uzrel kde Zeus svetlo sveta, Pod horou Diké na Kréte, Šírila zvesť sa po klebetách, Verte si, a či neverte –

Dia syn a snáď nymfy Plúto, Tantalos v lýdskom Sipyle, Nepoznal nikdy, čo je smútok, Alebo čo je násilie.