Drahoslav Mika

(9) V Athénach v Apollóna chráme Spia Erínye tvrdý sen. Tieň Klytaimnéstry budí dravé Bohyne. Orest má prísť sem…

(7) Spomenie kňažka na svoj domov, Na detstvo, rodné Mykény, Na otca, voňal ktorý lovom, A bol tam kráľom váženým,

(5) Odrazu nezná odpočinku, Zatvorí oči… Otvorí… Nemôže zdriemnuť ani chvíľku, Nasledujú ho potvory –

(3) A tak sa ďalšia doba vlečie. Položil Tróju Trójsky kôň. Teší sa Hellas, že konečne Privítať môže víťazov.

(1) Myrtilov tieň už dlho máta, Plní sa kliatba ostošesť, Vraždia sa deti, vraždia bratia, Vraždili včera, vraždia dnes.

(7) Átreus, vládca ovdovelý, Obzerá už sa po žene. Samému smutno na posteli, S tou prvou mal len súženie…

(5) Von chlapcov pošlú, nech sa hrajú. Brat s bratom víno popíja, Hriechy staré si „odpúšťajú“… Áté im srdcia dobyla.

(3) Átreus zvedel o krádeži, Aj že má brata luhára, Baránok že mu nenáleží, Pod trónom že mu prihára.

(1) Vedeli bratia, čo sa chystá, Chrýsippos že je bez viny, Thyest s Átreom dozaista Poznali vraždy príčiny.

(1) To nebol ešte oženený A nebol Pelops v Pise kráľ, Pozeral rád na švárne ženy… S Axiochou sa zatúlal.