Drahoslav Mika

Blíži sa pútnik, nik ho nezná – Théseus vchodí do Athén. Nezná ho žiadna hlava triezva. Akropolských sa dotkne stien.

Vstúpivší človek do Attiky Údolím pôjde Kéfisa. Obrástli brehy bujné kríky, Na telo lístie lepí sa.

V dohľade je už Eleusína, Do Athén odtiaľ neveľa. Tu dňom i nocou neusína, Oblohou pod si ustieľa

Dopletú ľudia všetko časom – Z Athén či bol, či z Megary, Plamienok keď mu na trón zhasol, Z mesta ho králi vyhnali.

Čo všetko sa len nezrodilo Echidny od a Tyfona! Krommyon trpí pod ich sviňou – Noc čo noc čosi vykoná.

Na sever dá sa. Suchou nohou. Netúži plávať po mori. Ku kyju už si dopomohol, S kupcami cestou hovorí.

Vykročí pravou od Troizenu, Prepľuje proti silám zla. Na cestu stúpi rozpálenú, Na prvý krok sa odhodlá.

Aigeus či, či vládca mora, Jeden z nich sa už otcom stal. Pittheus rád by Boha pojal, Nie horší je však ani kráľ.

Chcel som postaviť na čaj a postavil som na borovičku. Nepi – kúp si košeľu! Odkedy pije, aj udávať prestal. Keď nedopije, nebude mať dôvod odísť. Vyklonujte nám tam ešte jednu fľašu.

Posiela Aigei Mínoovi Za Androgea krutú daň. V mútnych si vodách nezaloví, Aj keby si to neraz prial.