Drahoslav Mika

O päťdesiatpäť minút neskôr Chata, poľana… Vatra pomaly dohára, nemá kto priložiť polienko či za otiepku raždia na uhlíky, všetko spí, všetko sní, a keby tak napadol sneh, čo v Hornouhorsku nie je až také nemožné, nesúdny čitateľ – divák by očakával, že prídu traja mudrci od východu, pretože je Tichá noc, svätá noc. Lenže opak je pravdou.

O dve hodiny neskôr. Surovec a Maťo Kliešť sú ešte stále na posede. Nič mimoriadneho sa za tie dve hodiny neudialo, iba noc sa zmocnila všetkých svojich práv. Keby to čítali aj nejakí básnici, tak pomedzi konáre na oblohe vidieť Lunu v jej plnej kráse, jednoducho je tehotná ako matka hviezd.

Ak vám to nepáli, prestaňte fajčiť. Ak vám nadnes padla, už ju nedvíhajte. Ak vám zrní obrazovka, chlieb lacnejší nebude. Ak máte nervy zo železa, do vody nevstupujte. Ak prespíte svoju dobu, tehotnejšia nebude. Ak nechcete byť pod papučou, kúpte žene čižmy. Ak vám, dajú na frak, pýtajte si aj na nohavice.

O päť minút predtým Jánošíkov klon Kišonay uniká riedkym lesom (aby ho bolo vidieť) a navyše v hustom lese by sa mohol poškriabať černičím a podobným kríčím a popŕhlť žihľavou, čo by u neho v prípade alergie mohlo vyvolať púpence po tele, pretože zaočkovať ho nestihli, a ani by sa bol nedal, lebo felčiarom nedôveruje. Ešte tak pustiť žilou… Surovec a […]

Naposledy som tu písal o kamarátovi Džočim a iba okrajovo som spomenul aj Karola. Dnes teda napíšem o kamarátoch Vladimírovi a Pištovi. Vladenko je trochu nižšieho vzrastu (asi ako v tom filme „Ja milujem, ty miluješ…“… a miluje najmä kvalitné pivá a fernet, …a nie z vlastnej viny si chodí aj s frajerkou raz týždenne vyhodiť z kopýtka aj z […]



O trinásť minút neskôr. Vatra pred chatou sa pomaly rozhára, Floki sa nehára, nemá s kým, plamienky olizujú suché vetvičky, ohník praská jedna radosť. je bezvetrie, dym stúpa pekne dohora, akoby ho bola jedna mater mala… či vlastne akoby podľa neviditeľného pravítka.

(Pokračujem.) Tak som sa rozhodol, že keď budem nabudúce pozerať Sedem statočných, tak už budem konečne fandiť Kalverovi. Chudák, veď jeho nikto nemá rád. Možno je preto taký „zlý“. Celkom by sa hodil do slovenskej politiky. Ináč z amerických filmov dokážem pozerať už iba staré westerny. Pozerám hlavne filmy dokumentárne (história, cestopisy, príroda, […]

A teraz si musím dobre rozmyslieť čo napíšem, Džoči si veľmi potrpí na presnosť (mohol by sa uraziť, pohnevať, a v takom prípade aj rok so mnou nerozprávať). Pod jeho básničkami napr. nájdete – nielenže dátum, ale aj hodinu, minútu a presné miesto napísania – v kuchyni, na lavičke, v kupé vlaku a pod. Všetko sa u neho musí zhodovať so skutočnosťou.