Drahoslav Mika

-Aa…,- kývla Marienka rukou, čo malo znamenať, že na všetko kašle. -Doma poviem, že jabčák som kúpila, ale na ulici do mňa strčil nejaký túlavý pes, fľaša mi vypadla a rozbila sa. Alebo že ma ozbíjal bezdomovci. -To je ono! To je ono! -výskali a skákali Mesiačikovia ako pojašení, pretože nápad sa im prenáramne páčil. -Tak ja sa hádam […]

Ani tri očká na pančuche vám slepé črevo nevylepšia. Keď vtáčka s chrípkou lapajú, veľmi mu nespievajú.

-Tak poďme tou tvojou prťou! -durila pre zmenu Marienka starca, vypnúc svoje špicaté panenské bradavky, aby starca trochu vyrajcovala. Ten si sa už ale pozeral pod nohy a vykročil. -Pôjdem popredku, -riekol. Marienka sa potajomky prežehnala a vykročila za starcom. Poručeno pánu Bohu…,-pomyslela si.

–Už zase niet čo piť! -zrevala macocha na celý trojizbový byt aj s príslušenstvom v sídliskovom paneláku. -Marčo, nože pozbieraj prázdne fľaše a skoč pozháňať nejaký jabčák! Keby nemali, zober čerešňové! -Mamo, čo vy s tým vinčiskom robíte? Veď len včera som doniesla štyri litre. Čo si o mne pomyslia predávačky v samoške?! -drzo odvrkla Marienka.

Je to súdny človek – neustále chodí po súdoch. Rozumu je dosť, ale tváriť sa ako hlupák je výhodnejšie.