Drahoslav Mika

Vzdialení sú všetci blížni Sám sebe som vzdialený Potácam sa medzi krížmi Chovám Lásku v záhrení .

Možno sa nám Život iba sníva Možno je náš Vesmír o inom Možno je Svet púha pena z piva Možno je Zem večný Babylon .

Do okna mi plná Luna nazrela Pozývam ju na šáločku kávy Po mesiaci zas do krásy vyzrela Prišla kaziť moje cnostné mravy .

Dnes sa deti nepýtajú – Prečo?, ale – Za koľko? Dobrý kocúr si aj v decembri zamarcuje. .

Na prahu starosti náš rozum mutuje na múdrosť. Ale koho okrem nás to zaujíma? . Keby každý dostal to, čo mu patrí… (Doplňte si sami…)

Othelo sa zriekol Desdemony – Nepoškvrní dušu pre babu Mobitel mu v strednom uchu zvoní Pri vatre ho laby oziabu .

Počúval som zavýjanie vlkov Alebo to boli šakaly Do tamtamu slizký slimák tĺkol Láka lumpov peniaz nekalý .

Jedna kvapka nespôsobí potopu Len si myslí, že to práve ona… Kamaráti vše sa spolu naslopú Zvony z veže dotieravo zvonia .

Rúška sa nosia, aby si ľudia nemohli odpľuť. . Stromy treba povytínať, kým ešte rastú. .

Opice netúžili ani tak pracovať, ako vlastniť. . Radšej byť pod papučou, ako pod okovanou čižmou. .