Drahoslav Mika

Každý sme ostrovom V neznámom súostroví Každého do sietí Záhadná sila loví –

Sedem razy meral – zakaždým s iným výsledkom. . Už som zabudol, na čo som nemal zabudnúť. .

Tí, ktorí majú špinu za nechtami, by mali nosiť rukavice stále. . Špinavému svedomiu žiadne rukavice nepomôžu. .

Lovím slová. Nápev sa mi tratí Strácajú sa starí kamaráti Odchádzajú známi bez lúčenia Do Zásvetia večitého snenia .

Chátrajú stopy – sneh sa topí Všetko sa kamsi pominie Šťastný je tupôň od konopy Víncúri siahnu po víne .

Do smúrku sa nebo priodelo Poprcháva… Ticho slzí deň Chladnú ruku na horúce čelo Položil mi starý dobrý klen .

Dobrý človek si neuvedomuje, že je dobrý. Viem to podľa seba. . Dobre je tam, kam ľudská noha nevkročila. .

Trafená sliepka nezagága. . Kapitalizmus od kanibalizmu odlišujú iba dve písmená. A tie sú v praxi zanedbateľné. .

Musí byť kdesi Prístav Snov Ten, v ktorom Šťastie kotvy spúšťa Kde oheň zloby vyhasol Nekrivia kde sa plačom ústa . . Tam si ťa nežne objímem Kde Živá Voda striebrom žblnká Najády – panny nevinné Kúpu sa v zlatých lúčoch slnka . . Pre teba zložím do trávy Nepoškvrnené Siedme nebo Tvoj bozk ma z driemot zotaví Nenecháš ak ma trpieť […]

Po polnoci o trinástej Prebudil sa vo mne hlad Vyčkávam, kým sused zhasne Až potom sa začnem džgať .