Drahoslav Mika

Musí byť kdesi Prístav Snov Ten, v ktorom Šťastie kotvy spúšťa Kde oheň zloby vyhasol Nekrivia kde sa plačom ústa . . Tam si ťa nežne objímem Kde Živá Voda striebrom žblnká Najády – panny nevinné Kúpu sa v zlatých lúčoch slnka . . Pre teba zložím do trávy Nepoškvrnené Siedme nebo Tvoj bozk ma z driemot zotaví Nenecháš ak ma trpieť […]

Po polnoci o trinástej Prebudil sa vo mne hlad Vyčkávam, kým sused zhasne Až potom sa začnem džgať .

Nevtesnal Čas sa do Priestoru – Vyšmykol sa a uteká… Nebodaj lieči hlavu chorú Vystreliť chce si z človeka… .

Cestári sú najviac zaskočení, keď v zime nesneží. . Predstavte si volebné urny v urnovom háji. .

Čo sa naučíš, to ti nik nezoberie. Ale vytĺcť to z teba môžu. . Viac voličov by prišlo k urnám, keby boli hlasovacie lístky zlosovateľné. .

Vypadol melón Lune z lona Vysýpal z bruška semená Luna je od tej doby voľná A melón zostal bez mena .

Stojíme mlčky pod hviezdami Iba my dvaja – ja a Ty Voňavý vánok dýcha s nami Stúpa nám Mesiac na päty .

Čo bolo sladké, dnes je kyslé – Kyslé sny, kyslé úsmevy… Neschádza sladká Láska z mysle Kyslí sa Adam bez Evy .

Múdrejší ustúpi, hlúpejší postúpi. . Aj slepý aj vidiaci našinec sú si rovní v jednom – nevidia peniaze. .

Tichá dohoda sa dá urobiť aj s tlmičom. . Jedlo je otrava. Alkohol je protijed. .