Drahoslav Mika

Lavička pod vŕbou Zavše ma prichýli Rôčik mi pribudol Pretriasam omyly .

Priatelia si kľučky podávali Bolo víno, bolo sveta žiť Trpaslíci rástli do povaly Tešila sa zora na úsvit .

Mlčanie – aj to je prejav básne Mlčanie je ticho pred búrkou Pokým ohník v Duši nevyhasne Kým si básnik s Múzou nehrkol .

Ľudia vymysleli koleso. A teraz majú o koliesko viac. . Svet má čudnú logiku. Žeby bola Bohom žena? .

Ticho sa zakráda Lístie si šelestí Doznela rulada Slávičej nevesty .

Do mláky kvapky kvapkajú V daždi sa obzor úži Naklonil som sa k okraju: Obraz sa vykalužil – .

Nemá Čas konca ani Počiatku Pretože Čas je Guľa Zadumal som sa chvíľu na krátku Svet sa mi rozkotúľal .

Z veselej kopy sa stane smutná, ak do nej šliapnete. . Opakom fantómových bolestí sú fantómové rozkoše. .

Hľadáme východ z nepohody Hľadáme vchod do pohody Kalnou sa riekou pútnik brodí Chytrý sa na loď nalodí .

Zaviali bájnu Atlantídu Pálivé piesky Sahary My odídeme – iní prídu Dôjdu aj tí len po máry .