Drahoslav Mika

Zahryzlo slnko bezzubé Do rána aj do môjho tela Drží sa žaluď na dube V rose si syseľ neustieľa .

Na jazere labuť pláva. Voda sivopopolavá Navliekla si kožu z husi. Podvečer si zuby brúsi – .

Nie je ťažké uveriť v Boha, oveľa ťažšie je uveriť v človeka. . Niektorí ľudia nepotrebujú vedieť násobiť. Stačí, že vedia delliť. .

Oprel som sa o lúč slnka zlatý Prsty rosa striebrom vlažila Vrana s vranou prázdnu slamu mláti Bludný mravec lozí po žilách .

Lejú sa nadol vodopády V noci sa nahor teperia S jarou sa stáva život mladým Budia ma starí priatelia .

Snívalo sa mi, že som Večer – Voňavý Večer v podlesí Strieborná riečka tíško tečie Ľúbencov Láska uteší .

Mlieko nie je víno A krv nie je voda Svet plný omylov Podvedomie hlodá .

Zašvitorí osamelé vtáča Do rannej hmly havran zakráka Skáče vrabček, miesto aby kráčal Zavial vietor stopy tuláka .

Nad obzorom slnko čoby ruža Rozkrojený melón červený Zdivočené krídla nebo plúžia Ceria šelmy zuby zo scény .

Tichúčko listy opúšťajú stromy – Na zimu strom sa obnaží. Lozia mi sťaté stromy po svedomí. Smažia sa ľudia na pláži. .