Drahoslav Mika

Zložia sa stromy po korune – Korene prahnú od smädu Pred sebou vietor lístie hrnie Chodníky nikam nevedú .

Vstupujem nemo do aleje – Štvorcové kruhy v obilí… Zvisajú z vetiev omyly Voľačo sa mi s hlavou deje… .

Namiesto mňa nech Život slzí Alebo nech sa usmieva Nech za mňa zlíže tisíc zmrzlín Vyreže srdce do dreva .

Možno Mŕtve more nie je mŕtve, možno iba spí a čaká na vzkriesenie. . Možno keby migrantov vozili na Titaniku… alebo na Kursku… .

Bez brehov nebolo by mora Bez brehov nebolo by riek V močiaroch striehne Kikimora Robia si planí ľudia priek .

Pribili na Kríž Pravdu sveta Slovo je na Kríž pribité Láska sa v bôľnych kŕčoch zmieta Do ľudských Duší nazrite – .

Maľujem čerta na stenu Plocha mi nestačí Peklo má farbu šialenú Trochu ho spankáčim .

Stádo sa rozlieza Otavou po tráve Škovránok trilkuje Laškujú motýle Oblohou plávajú Spomienky túlavé Duša je v úlete Telo je na grile .

V normálnych štátoch psychopatov liečia, v nenormálnych volia. . Tráva je už taká kontaminovaná, že ani pásť sa nemôžeme. .

Pozerám do neba Cez lístie javora Vánok mi zabrnká Na struny jesene Vytuším o čom si Hrdličky vrávoria – Čo nie je o Láske To nie je zmyselné .