Drahoslav Mika

Ružovou stužkou listy previazané Vzdialený pozdrav Venuši Hladili Slová, čoby nežné dlane Vyznanie srdce rozbúši .

Vždy bude čosi nedopovedané Studnica slov sa zaviera Vznáša sa Duša tíško, nebadane Zastaví Čas nás vo dverách .

Dopadol som sem. Neviem, ako… Vynoril som sa a som tu Snáď má v tom prsty vyšší Zákon Mudrci toho napletú… .

Nie každá hlúposť je prirodzená, niečo sa vyliahne aj na internete. . Niekto dokáže potešiť už svojou neprítomnosťou. .

Nešťastie, Šťastie, Opojenie Aj Slová sú len preludy Cválajú dni jak namydlené Rachotom blesk ťa prebudí .

Sivý deň od rána Sťa čierno – biele foto Hviezdy ktos´ oráňal Bujarý vietor skrotol .

Mlčanie – to nie sú tiché pery Mlčanie je ticho pred búrkou Mlčanie je šíp čo do sŕdc mieri Daj Boh, aby nám Svet nezmĺkol .

Techniku bezpečnosti pri práci s cirkulárkou poznám ako svoje tri prsty. . Najprv sme zdraví a nemáme rozum. A keď konečne rozum dostaneme, zdravie je fuč! .

Pod lesom mĺkne deň Utícha šelest krídel Polienko na oheň Aby nás súmrak videl .

Vezú nás sánky do rozprávky Topia sa vločky na tvári Rozsieva zima zimomriavky Vrana sa s vranou nesvári .