Drahoslav Mika

Kopnite… Len si kopnite… Do tých, čo dávno v hroboch ležia Vôkol je čosi prehnité Za živým mŕtvi nepobežia .

Hrdlička mi hrdlí v svojej hvare Poletuje vtáča od rána Ukryla ju zeleň za konáre Po daždi je lipa opraná .

V krčme aspoň neprídete k pracovnému úrazu. . Práca, prac sa! .

Ticho ako v Raji – Nikdy som tam nebol – Všetci už zaspali Som len sám so sebou .

Ovady mi obletujú telo Pristávajú priamo na kožu Asi sa im po mne dlho cnelo Ovady aj slona premôžu .

Vyčarila lastovička leto Najprv jedna, potom všetky dve Kohúta som na potulke stretol Sliepky ešte driemu na bidle .

Svätá noc je viac než tichá Ľudská pýcha peklom dýcha Krajina sťa odumrela Strhli z Kríža Spasiteľa . Na Svet kradmá ruka siaha Dobrej rade bes sa zdráha Prská, pľuje, cerí zuby Lesk zlata mu dušu zhubil . Vtláča Život do bubliny Bohorovný neomylný Srší z duše sebaláska Nad Krajinou bičík praská . Vedie cesta do záhuby Kde sa spupnosť s mocou snúbi Celá […]

Urobili sme palácový prevrat, a teraz je tu všetko hore nohami. . Aby sme mohli vyhodiť jedlo, nie je nutné ho predtým tepelne spracovať. .

Neoprieš rebrík, nemáš o čo Ak sa chceš dostať do Neba Krútiš sa, vrtíš kolotočom Oprieť sa môžeš o seba .

Ktosi sa smeje, Ktosi vzlyká S každým sa Osud pohráva Zakvíli Duše harmonika Na nebi vlaje mrákava .