NESKORÁ JESEŇ
Sychravé popoludnie
na topánky blato lepí sa
a vietor lezie za golier
chudobným holým stromom
bez domovov
Vetrisko nie je gavalier
dovolenie si nepýta
a opačuje Brezy Jedle Lipy
dosýta
Vyšiel spod Dobšinského koryta
staručkej sivej matere
aby si so mnou pripiť mohol
na šťastný koniec Jesene
Dažďovou vodou štrngáme
a na rozprávky pradávne
rozprávky detstva
spomíname
Tu zrak zablúdi nám k Tatrám
Hľa, štíty majestátne
vliezli už do bielych rubášov
a ja márne a márne pátram
na čom to visia
husté čierne a vlniace sa oblaky
pod končiarmi veľhôr
a kysnú ako cesto na Chleba
v staromatkinom korýtku
Piekla ho pre mňa pre nás pre teba
v dedinskej peci
Chutnučký bol
A jedli všetci
Nie, ešte nie je vôbec Večer
len dáka chvíľka popoludní
Tma rozlieva sa pod nohami
sadá na pole
nad mestom porozhodí
svoj pohľad bludný
Vietor zná svoje remeslo
Ak chcete, poihrá sa s vami
tak ako ženích s nevestou
Hej, počkaj, Vietor, neodchádzaj
Nechcem ti dlžný ostať za vodu
Ja nalejem ti pohár vína
Pozdravuj ľudí dobrej vôle
zo Západu aj z Východu
Nech ma svedomie neomína
021202 / D r a g o
zdroj foto: http://flog.pravda.sk/moninkakvetinka.flog?foto=369035
predošlý článok ………. nasledujúci
Celá debata | RSS tejto debaty