A v prítmí mnohých chladných rán zosadla ako kŕdeľ vrán

8. novembra 2010 06:27, Prečítané 2 444x, Drahoslav Mika, IN NATURA

J E S E Ň

Roj lístkov

Vietor sfúkol

z prstov Javora

Píše nám,

že už Jeseň

vchádza do dvora

Nazrie do záhrad do vinice

nesie jabĺčka ružolíce

i strapce hrozna sladkého

plné vína

halienku pestrú si rozopína

do ktorej maliar vytrel štetce

maľovať viacej sa mu nechce

nuž rozlial farby po zemi

utkal nádherný gobelín

po ktorom chodí zmorený

Otvára dušu dokorán

Na dvor zosadol kŕdeľ vrán

a kráka a kráka od rána

ódu na Dona Juana

i jeho Donnu Juanitu

Nejavia ani za mak citu

pre teplo rannej postele.

Drzé sú, ale nesmelé.

031202 / D r a g o

zdroj foto: http://flog.pravda.sk/easy-photo.flog?foto=367714

predošlý článok ……………… nasledujúci

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 44

17.04.2025

Revolúcia požiera svoje deti. Kontrarevolúcia – rodičov. . Do oči… Do oči… A pozrel sa už niekto Pavde pod chvost? .

Vyčkávanie na Martina

15.04.2025

Mesiac čiapku zašantročil Vyzliekli ho z kožucha November nám nohy močí Trú sa ryby dosucha – .

V Duši mi mrholí Ovládli nebesá čierne chmáry Svetlo je v nevôli Havrany rokujú na konári . Clivota nepustí Briezku mám za ženu vytúženú Niet pľúští na púšti K oáze vysmädlé ťavy ženú . Lezie chlad pod kožu Balady o mori Dušu ziabu Ježe nič nezmôžu Trápny je kapitán bez korábu . Človek je nevrlý Pozerá… Nechápe… Len sa [...]

Najnovšie správy