A v prítmí mnohých chladných rán zosadla ako kŕdeľ vrán
8. novembra 2010 06:27,
Prečítané 2 570x,
Drahoslav Mika,
IN NATURA
J E S E Ň
Roj lístkov
Vietor sfúkol
z prstov Javora
Píše nám,
že už Jeseň
vchádza do dvora
Nazrie do záhrad do vinice
nesie jabĺčka ružolíce
i strapce hrozna sladkého
plné vína
halienku pestrú si rozopína
do ktorej maliar vytrel štetce
maľovať viacej sa mu nechce
nuž rozlial farby po zemi
utkal nádherný gobelín
po ktorom chodí zmorený
Otvára dušu dokorán
Na dvor zosadol kŕdeľ vrán
a kráka a kráka od rána
ódu na Dona Juana
i jeho Donnu Juanitu
Nejavia ani za mak citu
pre teplo rannej postele.
Drzé sú, ale nesmelé.
031202 / D r a g o
zdroj foto: http://flog.pravda.sk/easy-photo.flog?foto=367714
predošlý článok ……………… nasledujúci
13.11.2025
Človeka najviac nenávidia tí, ktorým sa nepodarilo zababrať mu život. . Slobodný človek urobí dobrovoľne všetko, čo mu prikážu. Či? .
11.11.2025
Zanecháva Láska jazvy Ako stopy zlodeji Niekedy sa zamarazmí – O Seba sa podelí… . Z pravej Lásky neubúda Buď je celá, abo nič Keď sa na psa šije búda Nad hlavou mu praská bič . Meditujem nad rozliatym… Mlieko nie je ne vine Že sa chabá láska kláti A že sa aj pominie . Navráti sa k Amorovi Vyžalue Venuši Do osídel chňupa zloví Skôr [...]
09.11.2025
Dopadla hlava do slávy Vôbec sa s nami nebaví Hlava je dutá ako peň Nevrhá ani minitieň .
Celá debata | RSS tejto debaty