Až túto kávu dopijem
a šálku prázdnu nabok postavím
Tam, na dne kdesi zmizne obraz tvoj
a pohltí ho cigarety dym
fúknutý priamo do očí
A na čelo hneď vyleje sa znoj,
svet sa tak trochu zatočí
a do srdca sa vreže pravda krutá:
Že zdanie klame…
A zdanie to, žiaľ, pretrhne i putá,
čo viazali nás jednostranne
len malú chvíľu
No nezastal čas
Nuž na mohylu,
na hrob bez okrás
zas jeden veniec láske položím
uvitý z tŕnia života
a sfúknem sviecu, ktorej riedky dym,
vypije opäť
samota
Jiřinke
D r a g o 19041970
http://flog.pravda.sk/liucus.flog?foto=151963
Veľmi pekné, i keď smutné....život ...
Mám rada básničky,ktoré netreba ...
Celá debata | RSS tejto debaty