Drahoslav Mika

 
S Ú M R A K 

Symfónia červeného súmraku 

bije do očí

a tri akordy žeravého uragánu

sa ukladajú

na lôžko ľudskej bezmocnosti

pred kamennými monádami bláznov.

Atómy Atlantídy

lížu vlny štyroch oceánov

rozbúrených plamennými jazykmi

dvanásťhlavých drakov

a poháre nenávisti sa prelievajú

a máčajú

šikmosť Himalájí

dĺžku Kordiller

výšku Kaukazu

Búrkové oblaky vypínajú

elektrónky mozgov

a posielajú ich do ríše hmyzu.

Gong rady mladších bije na poplach

a okovaná čižma

šliape jeho práva.

Lejaky nezmyslov

sýtia Zem

súpravami ocele

uránu a neutrónov

a hyperbola zloby

obratníkov i Greenwicha

drží v pancierovej moci

zmietajúcu sa planétu.

D r a g o       09051970

H R I E C H 

Tak zostúp ku mne,

vládca Olympu

a vypi tento pohár

za spasenie našich duší.

Vypi ho

a odpusť nám naše hriechy,

o ktorých vieme i na ktoré sa nepamätáme,

no nie preto,

že sme ťa urazili…

Odpusť nám,

zaslepeným zlatom pekiel.

Spas naše duše

a odpusť rohatému,

ktorý nás večne pokúša.

Odpusť mu,

lebo ho stvoril človek

podľa vlastného obrazu

a spotvoril ho

rohmi, chvostom, kopytami.

Odpusť mu,

lebo ho stvoril človek,

aby mohol na neho

zvaliť hriechy svoje. 

D r a g o        V/1970
 
 
 

http://flog.pravda.sk/pokoj-v-dusi.flog?foto=331962